Kto chce preniknúť do tajomstva osobných financií, musí si rozumne nastaviť rodinný rozpočet. Musí si rozdeliť usporené peniaze na kôpky, podľa účelu ich budúceho použitia a správne sa o tieto kôpky starať. Jednotlivé zložky osobných financií pritom vôbec nie sú zložité. Stačí pochopiť základné pravidlá. Zvládnutie rodinného rozpočtu je prvou úlohou osobných financií. Zámerne hovorím o „rodinnom“ rozpočte, keďže tieto pravidlá sú primárne nastavené ako ideálny rozpočet strednej spoločenskej triedy.
Koľko platiť za bývanie? Nežijeme si nad pomery? Koľko je potrebné sporiť na penziu? Napokon, kto vždy všetko, čo zarobí, ihneď aj minie, nikdy nebude finančne bohatý.
.ideálny rozpočet
Prvých desať percent zaplaťte sebe. Toto je zďaleka najdôležitejšie pravidlo osobných financií. Keď dostanete výplatu, prvé, čo urobte, je zobrať z nej desať percent a dať ich niekam preč z bežného účtu. Ak si vypestujete tento jednoduchý návyk, bude sa vám v budúcnosti hospodáriť oveľa jednoduchšie.
Za bývanie neplaťte viac ako týždeň z mesiaca. Tak znie staré americké pravidlo. Ideálna úroveň výdavkov na bývanie sa teda pohybuje niekde na úrovni 25 percent rodinného príjmu. Ľahko si môžete vypočítať, aký veľký nájom alebo hypotéku si môžete dovoliť platiť. Krátkodobo to môže byť aj vyššia suma, ale nikdy nie viac ako tretina príjmu.
Ak plánujete niekedy v budúcnosti prestať pracovať a chcete si užívať zaslúžený odpočinok, budete sa musieť dostatočne finančne zabezpečiť. Desať percent príjmu si preto odkladajte na penziu. Desať percent stačí za dvoch podmienok. Po prvé: budete sa o tieto peniaze rozumne starať. Po druhé: keď vaše deti odídu z domu, presmerujete výdavky na ne do sporenia na penziu. Tieto peniaze vám budú stačiť na zabezpečenie veľmi podobného štandardu, ako ste mali v čase aktívnej kariéry. Treba si uvedomiť, že v tomto čase už nebudete platiť hypotéku, živiť deti ani splácať iné úvery.
Dobré vzdelanie nebude a ani nie je zadarmo. Začnite sa zaoberať týmto výdavkom oveľa skôr ako reálne nastane. Desať percent rodinného príjmu odkladajte deťom na vzdelanie. Neznamená to, samozrejme, že im budete môcť zaplatiť rovno Harvard. Vytvoríte si však dostatočný základ na budúce výdavky, ktoré vás potom nezaskočia.
Približne polovica rodinného príjmu by mala pokrývať bežné výdavky. Tieto peniaze majú financovať pravidelný chod domácnosti a zvyčajné náklady na život. Hoci je pochopiteľné, že v podmienkach slovenských príjmov domácností znie toto pravidlo ako príliš ťažko dosiahnuteľný ideál.
.peniaze pod kontrolu
V žiadnom prípade nie som zástancom stráženia spotreby formou úmorného kontrolovania účtov zo supermarketu. Skúste to urobiť takto. Peniaze, ktoré nechcete v daný mesiac minúť, jednoducho vedome pošlite preč z bežného účtu, na ktorý vám chodí výplata. Ak do ďalšej zostane váš účet v pluse, cieľ ste splnili. Neminuli ste viac, ako ste plánovali. Ak sa, naopak, dostane do mínusu, treba začať o svojich výdavkoch rozmýšľať.
Ideálny rodinný rozpočet, opísaný vyššie, sa hodí najmä pre rodiny v stabilnej produktívnej fáze. Z hľadiska veku je to približne v rozpätí 30 až 55 rokov života. Ak máte niekde po tridsiatke, stabilnú kariéru, rodinu, deti, je nevyhnutné začať sa zoberať svojimi financiami. Nič ste ešte nepremeškali a všetko dôležité a krásne stihnete. Je to však trochu boj s časom. Čím neskôr začnete, tým to budete mať zložitejšie.
Na druhej strane, keď ste práve skončili školu, nachádzate sa v úplne inej životnej fáze. Je to čas, keď sa človek snaží uchytiť v zamestnaní, zakladá si rodinu, buduje kariéru... Z finančného hľadiska je to obdobie veľmi neisté a neexistujú naň mimoriadne požiadavky. Zatiaľ asi nezarábate podľa svojich predstáv, úspory ste ešte nemali kedy získať. Vaše priebežné výdavky na život či bývanie značne prekračujú ideálne hodnoty. V tomto období riešite hlavne bývanie. Položky ako vzdelanie detí či dôchodok sú naozaj druhoradé. Nikdy sa však nevzdajte prvého pravidla: Prvých desať percent zaplaťte sebe.
Som presvedčený, že každý, kto si osvojí základné zásady hospodárenia so zarobenými peniazmi, bude mať z finančného hľadiska jednoduchší život. Žiadne pravidlá však nenahradia najpotrebnejšiu zásadu osobných financií: Človek o nich musí uvažovať.
Autor pracuje v spoločnosti Tatra Asset Management.
Koľko platiť za bývanie? Nežijeme si nad pomery? Koľko je potrebné sporiť na penziu? Napokon, kto vždy všetko, čo zarobí, ihneď aj minie, nikdy nebude finančne bohatý.
.ideálny rozpočet
Prvých desať percent zaplaťte sebe. Toto je zďaleka najdôležitejšie pravidlo osobných financií. Keď dostanete výplatu, prvé, čo urobte, je zobrať z nej desať percent a dať ich niekam preč z bežného účtu. Ak si vypestujete tento jednoduchý návyk, bude sa vám v budúcnosti hospodáriť oveľa jednoduchšie.
Za bývanie neplaťte viac ako týždeň z mesiaca. Tak znie staré americké pravidlo. Ideálna úroveň výdavkov na bývanie sa teda pohybuje niekde na úrovni 25 percent rodinného príjmu. Ľahko si môžete vypočítať, aký veľký nájom alebo hypotéku si môžete dovoliť platiť. Krátkodobo to môže byť aj vyššia suma, ale nikdy nie viac ako tretina príjmu.
Ak plánujete niekedy v budúcnosti prestať pracovať a chcete si užívať zaslúžený odpočinok, budete sa musieť dostatočne finančne zabezpečiť. Desať percent príjmu si preto odkladajte na penziu. Desať percent stačí za dvoch podmienok. Po prvé: budete sa o tieto peniaze rozumne starať. Po druhé: keď vaše deti odídu z domu, presmerujete výdavky na ne do sporenia na penziu. Tieto peniaze vám budú stačiť na zabezpečenie veľmi podobného štandardu, ako ste mali v čase aktívnej kariéry. Treba si uvedomiť, že v tomto čase už nebudete platiť hypotéku, živiť deti ani splácať iné úvery.
Dobré vzdelanie nebude a ani nie je zadarmo. Začnite sa zaoberať týmto výdavkom oveľa skôr ako reálne nastane. Desať percent rodinného príjmu odkladajte deťom na vzdelanie. Neznamená to, samozrejme, že im budete môcť zaplatiť rovno Harvard. Vytvoríte si však dostatočný základ na budúce výdavky, ktoré vás potom nezaskočia.
Približne polovica rodinného príjmu by mala pokrývať bežné výdavky. Tieto peniaze majú financovať pravidelný chod domácnosti a zvyčajné náklady na život. Hoci je pochopiteľné, že v podmienkach slovenských príjmov domácností znie toto pravidlo ako príliš ťažko dosiahnuteľný ideál.
.peniaze pod kontrolu
V žiadnom prípade nie som zástancom stráženia spotreby formou úmorného kontrolovania účtov zo supermarketu. Skúste to urobiť takto. Peniaze, ktoré nechcete v daný mesiac minúť, jednoducho vedome pošlite preč z bežného účtu, na ktorý vám chodí výplata. Ak do ďalšej zostane váš účet v pluse, cieľ ste splnili. Neminuli ste viac, ako ste plánovali. Ak sa, naopak, dostane do mínusu, treba začať o svojich výdavkoch rozmýšľať.
Ideálny rodinný rozpočet, opísaný vyššie, sa hodí najmä pre rodiny v stabilnej produktívnej fáze. Z hľadiska veku je to približne v rozpätí 30 až 55 rokov života. Ak máte niekde po tridsiatke, stabilnú kariéru, rodinu, deti, je nevyhnutné začať sa zoberať svojimi financiami. Nič ste ešte nepremeškali a všetko dôležité a krásne stihnete. Je to však trochu boj s časom. Čím neskôr začnete, tým to budete mať zložitejšie.
Na druhej strane, keď ste práve skončili školu, nachádzate sa v úplne inej životnej fáze. Je to čas, keď sa človek snaží uchytiť v zamestnaní, zakladá si rodinu, buduje kariéru... Z finančného hľadiska je to obdobie veľmi neisté a neexistujú naň mimoriadne požiadavky. Zatiaľ asi nezarábate podľa svojich predstáv, úspory ste ešte nemali kedy získať. Vaše priebežné výdavky na život či bývanie značne prekračujú ideálne hodnoty. V tomto období riešite hlavne bývanie. Položky ako vzdelanie detí či dôchodok sú naozaj druhoradé. Nikdy sa však nevzdajte prvého pravidla: Prvých desať percent zaplaťte sebe.
Som presvedčený, že každý, kto si osvojí základné zásady hospodárenia so zarobenými peniazmi, bude mať z finančného hľadiska jednoduchší život. Žiadne pravidlá však nenahradia najpotrebnejšiu zásadu osobných financií: Človek o nich musí uvažovať.
Autor pracuje v spoločnosti Tatra Asset Management.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.