Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nový začiatok?

.časopis .šport

Písať v týždenníku o práve prebiehajúcom hokejovom turnaji je trochu ošemetná záležitosť. Medzi uzávierkou čísla a jeho objavením sa v stánkoch uplynú dva dni, odohrajú sa dva zápasy a všetko môže byť inak. Ale zas úplne všetko hádam nie.

Na olympijský turnaj v nórskom Lillehameri nominoval tréner Šupler v roku 1994 ako posledného hráča vtedy takmer neznámeho 19-ročného útočníka. Mladík nastúpil po boku najväčšej hviezdy slovenského hokeja – Petra Šťastného – a stal sa z neho najlepší strelec turnaja. Jeho deväť gólov však nestačilo na to, aby sa stal aj najproduktívnejším hráčom. O jeden bod viac totiž získal jeho o dva roky starší spoluhráč.
Výkon obidvoch mladíkov – Miroslava Šatana a Žigmunda Pálfyho – predznamenal nástup mimoriadne silnej hokejovej generácie, ktorá neskôr získala všetky tri kovy z majstrovstiev sveta. Minulý rok sme sa na svetovom šampionáte v Košiciach a Bratislave s touto generáciou v podstate lúčili. Niekoľkí hráči viac či menej jasne naznačovali, že s reprezentáciou končia a zdalo sa, že ich nemá kto nahradiť. Základné posolstvo našich prvých zápasov na tohtoročných majstrovstvách sveta znie: možno to s tou generačnou výmenou nebude až také zlé.

.nová generácia
Je v tom akási zvláštna symbolika, ale tak ako Miro Šatan v nejakom zmysle preberal v Lillehammeri štafetu od Petra Šťastného, tak teraz akoby ju odovzdával 21-ročnému Liborovi Hudáčkovi. Pre ľudí sledujúcich našu ligu nie je výborná spolupráca týchto dvoch hráčov nijakým prekvapením – veľmi dobre im to fungovalo už počas sezóny a tento tandem bol jedným z hlavných dôvodov víťazstva Slovana v tohtoročnom play-off. Klubová súhra však rozhodne nie je automatickou zárukou bezchybnej spolupráce v reprezentačnom tíme. Je preto veľmi príjemné vidieť, že všetko klape rovnako dobre aj proti oveľa zdatnejším súperom, než akých poskytuje naša extraliga.
Svoj mimoriadny talent potvrdzuje v Helsinkách aj Hudáčkov rovesník Tomáš Tatar, ktorý bude takmer s istotou v budúcnosti patriť medzi lídrov slovenskej reprezentácie. A spolu s ním aj útočníci, ktorí na týchto majstrovstvách nehrajú. Skoro určite o rok mladší Richard Pánik, veľmi pravdepodobne dnes 18-ročný Marko Daňo, a počuť ešte zrejme budeme aj o Martinovi Bakošovi a niekoľkých ďalších.
Ak k tomu prirátame generáciu zhruba 25-ročných hráčov, či už stabilných obrancov NHL Andreja Sekeru a Andreja Meszároša, alebo v Helsinkách veľmi sympaticky pôsobiacich Michala Sersena a Juraja Mikúša, tak to s budúcnosťou nášho hokeja začína vyzerať o voľačo optimistickejšie, než sa zdalo pred pár rokmi.

.špička bez ľadovca
Stále je to však len úzka špička, ktorej chýba celý ten ľadovec. A to, čo znamená úzka špička, sa v úvodných zápasoch ukázalo celkom jasne na príklade Marcela Hossu a Michala Handzuša. Tomu prvému sa v reprezentácii už tradične príliš nedarí, ten druhý patril vždy k jej najväčším oporám. V prvých dvoch zápasoch hral v prvom útoku Marcel Hossa, v ďalších dvoch ho nahradil Handzuš a rozdiel bol naozaj citeľný. Nemienime tu tvrdiť, že prvé dva zápasy sme tesne prehrali a druhé dva tesne vyhrali (výhru o dva góly so záverečným gólom streleným v poslednej minúte považujeme za tesnú) kvôli tomu, že najprv hral v prvom útoku Hossa a potom Handzuš. Ale je pravda, že dnes sú mužstvá svetovej špičky natoľko vyrovnané a výsledky natoľko tesné, že začína čím ďalej, tým viac záležať na detailoch. Jedným z kľúčových faktorov preto bude, či má krajina hokejistov svetovej extratriedy dvadsať alebo štyridsať. V tom prvom prípade sa dá úspech očakávať len v prípade, že nikto nie je zranený, všetci sú vo forme a ich mužstvá vypadli dostatočne rýchlo z play-off NHL. A to sa veru príliš často nestáva.

.tréner
V .týždni sme neboli nadšení z výmeny trénera slovenskej reprezentácie po úspechu vo Vancouveri ani po neúspechu v Bratislave. Mali sme pocit, že odvolanie Jána Filca nebolo šťastným krokom, ale rovnako sme mali pocit, že keď už raz Greg Hanlon dostal dôveru hokejového zväzu, mal zostať s tímom ešte aspoň rok. Napriek tomu sa nám zdá, že nový tréner bol rozumnou voľbou. Vladimír Vůjtek zostavil vyvážené mužstvo, ktoré hrá dobrý hokej.
O konečnom výsledku rozhoduje veľa vecí a šťastie medzi nimi rozhodne nie je na poslednom mieste. Po bitke je každý generál a tréneri bývajú hodnotení celkom nemilosrdne najmä podľa výsledkov. Ale písanie počas turnaja má aj svoje výhody. Napríklad tú, že človek nie je ovplyvnený celkovým úspechom či neúspechom, a píše o tom, čo naozaj vidí. A to, čo sme videli v prvej fáze týchto majstrovstiev, vyvolávalo celkom dobrý pocit. Z trénera, z hráčov, aj z hry. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite