Hokejová Dukla Michalovce porazila Slovan Bratislava v najvyššej slovenskej lige! Ak by nám to niekto pred rokom povedal, nikto by mu neveril, že sa to stane.

Postavila sa na odpor manželke Billa Gatesa, ktorá investovala päť miliárd dolárov do šírenia antikoncepcie na africkom kontinente. Tvrdí, že tento prístup ničí rodiny a životy a investovať treba do vzdelávania. Obianuju Ekeocha.

Vo veku 89 rokov zomrel v piatok jeden z najvýznamnejších slovenských architektov druhej polovice 20. storočia Ferdinand Milučký. Posledná rozlúčka s ním bude vo štvrtok 1. augusta o 11:00 v bratislavskom Krematóriu.

Parlamentné víkendové voľby na Ukrajine patrili jednoznačne strane súčasného prezidenta Zelenského. Prvýkrát v histórii krajiny získala väčšinu v parlamente jedna strana. Čo to pre Ukrajinu, ale aj pre Európu znamená?

"Hrozne sa teším na statusy z rokovania: už tu sedíme piatu hodinu a z poslancov SNS sme ešte nikoho nevideli. Odteraz bude parlament online na Facebooku," napísal pár dní po voľbách na Facebooku jeden z novozvolených poslancov, Martin Poliačik zo Slobody a Solidarity.

V slovenskej literatúre máme niekoľko Jankov (Silan, Čajak, Alexy, Čeman, Jesenský, Matúška), ale najčastejšie si pri tomto familiárnom oslovení spomenieme na Janka Kráľa. V minulých dňoch som si prečítal celé Súborné dielo Janka Kráľa (Martin 1952). Bol to dlhý, asi 15 000-veršový dúšok.

Voľby cez internet, o ktorých budeme hlasovať v referende, by boli oveľa rizikovejšie a oveľa drahšie, ako si väčšina ľudí predstavuje.

Na jednej strane Fulla maľujúci a milujúci "slovenský svet", na druhej muž, ktorý si miesto pod slnkom u mocných vie získať hlavne sám pre seba, píše v dlho očakávanej novej monografii Katarína Bajcurová.

Keď vystúpim z rozsypaného mercedesu, do ktorého nás taxikár napchal šíestich aj s batožinami, cítim sa ako v rozprávke z produkcíe STV z 80. rokov. Už-už musí spoza níektoreho stánku vybehnúť Jozef Dóczy s turbanom a začíernenou tvárou a ponúknuť nám figy, datle, vzácne šperky a drahé koberce. Vskutočností som prvý raz v Afríke, v Maroku, v 15. storočí.

Od tejto chvíle sa mi zdalo, že som sa ocitol v hre, ktorej režiséra nepoznám. V priebehu niekoľkých dní sa totiž stalo príliš veľa vecí, ktoré spolu veľmi úzko súviseli. V Trnave prebehlo stretnutie niektorých predstaviteľov VPN, ktoré spochybnilo legitimitu vrcholných orgánov i predstaviteľov, v Prahe prebehla výrazná zmena Občianskeho fóra (iniciatívu prevzala tzv. pravicovo-demokratická platforma a predsedom OF sa stal Václav Klaus), slovenská vláda predložila bez predbežných konzultácií s koaličnými partnermi návrhy deľby kompetencií medzi národnými republikami a federálom, premiér Mečiar odvolal ministra vnútra za KDH (čím napätie v koalícii prekročilo prahovú hodnotu), noviny denne prinášali informácie o chystaných demonštráciách pred budovou Slovenskej národnej rady a články o celonárodnej podpore matičnej verzie jazykového zákona (čím sa poslanci parlamentu dostali pod nevídaný psychický tlak). V rozhlase i televízii sa vyvolával dojem, že VPN je v tejto chvíli akýmsi protinárodným politickým zoskupením s neslýchanou mocou presadiť čosi proti vôli celého národa. V tom istom čase sa vyprázdnili obchody a sociálny nepokoj, neistota a strach sa stali spolupútnikmi každodenného života radových občanov. Z dôveryhodných prameňov som sa dozvedel, že na nacionalistickej báze vznikajú ozbrojené skupiny, zdvihla sa vlna antisemitizmu. V nejednej hlave sa v tých dňoch premietali nostalgické spomienky na „sladké časy totality“, keď človek presne vedel, čo ho čaká zajtra a o desať rokov.