Námestia boli napriek strašnému počasiu plné, civilizované a pritom energické. Odkaz, ktorý moc nechcela počuť, bol teda doručený. A teraz? Čo všetko sa bude diať teraz?

Najprv tri úryvky. Prvý: „Nemôžem predstierať, že sa [smrti] nebojím. Ale najväčšmi cítim vďačnosť. Ľúbil som a bol som milovaný; veľmi veľa som dostal a niečo sa mi podarilo vrátiť; čítal som a cestoval, premýšľal a písal. (...) Predovšetkým som však bol cítiacou bytosťou, mysliacim zvieraťom na tejto nádhernej planéte a to samo osebe je nesmiernym privilégiom a dobrodružstvom.“

Človeku na stole pristane tanier. Pozerá naň a nevie spustiť oči nie z hlavného jedla, ale z prílohy. Vedľa mäsa sa totiž povaľujú malé svietiace lampióniky. Oranžové balóny v tvare obrovských mandlí. Dobre vidí? Sú to zemiaky? Pommes soufflée.

Boli to náročné dni. Začiatok semestra, veľa prednášok, stretnutí, schôdzí, konferencií. Nemecké Duolingo chápe moju frustráciu a učí ma frázu: Ich bin fix und fertig. Som vyčerpaný. Musím sa ísť prebehnúť. Volím štandardný okruh petržalskou Bažantnicou cez hnednúce kukuričné polia. S asistenciou intenzívneho vetra inhalujem čerstvý jesenný vzduch zmiešaný s pachom zahnívajúcich stebiel rastlín. Je mi dobre.

Gruzínci prešli na kultivované protestovanie. Jedno sa však nezmenilo. Plán stále nemajú, žiadnu organizáciu. Mali zápal, hnev, akciu bez organizácie, systematickosti. Teraz nemajú takmer nič.

Šedesát let od debutu, který měl být jen tanečním albem pro příznivce Mod — a stal se jedním z nejhlasitějších mement mladické frustrace v britské historii.

Akoby nestačilo úmrtí v posledných dňoch, v utorok nás opustil aj scenárista a režisér Jozef Banyák (1958), ktorý bol významným hlasom rómskej kultúry na Slovensku. Narodil v Podunajských Biskupiciach v roku 1958 do široko rozvetvenej rómskej rodiny s kováčskou tradíciou. Jeho príbeh zaznamenalo občianske združenie Post Bellum v roku 2021.

Bratislavské jazzové dni sa budú tento rok konať päťdesiatykrát. Tento medzinárodne (aj transatlanticky) rešpektovaný festival mal viacero rodičov, ale jeho moderátorom a tvárou je Peter Lipa. Takže dnes to bude o Džezákoch.

To, čo sa stalo 17. septembra 1939, si v Rusku nikto nepripomína. Tento deň Rusom nezapadá do ich milovanej legendy o svätej vojne, hrdinskom vzdore proti nacizmu.

Každá fyzická osoba bude mať v prípade schválenia zákona právo na ochranu svojej podoby, hlasu a ďalších jedinečných identifikovateľných charakteristík pred ich neoprávneným použitím na vytvorenie syntetického obsahu.