Opäť stojím na bruselskom „place Lux“. Malé námestie v starom meste, s vykurovacími stĺpikmi a umelohmotnými strieškami, chránenými pred zimou. Tisnú sa tu stovky mladých európskych kariér.

Svätý. Slovo, ktoré sa v slovníku postmoderny nenachádza. Pri spomienke na nedávno zosnulého literárneho historika a vysokoškolského pedagóga Imricha Vaška však ľudia tento termín používajú často.

Niektorí politici sa snažia voličom nahovoriť, že slovenské zdravotníctvo je bezplatné a platí tam solidárnosť. Pacienti však vedia, že to tak nie je.

Náš pán dekan Vaško najradšej hovorieval o láske. Konkrétne o svojej Zuzane. Bola mu centrom, živlom, nebom, jednotou krás... Sládkovičovu Marínu si do vena priniesli dvojmo. Aj dvoch Volkerov, dve Haľamové, dvoch Novomeských, Beniakov, Rúfusov, Turčányov, Prévertov. "Nemali sme nič, len seba a tie knižočky."

...a kľúč nechá pod rohožkou“, spieva sa vo finále nádhernej piesne Milana Lasicu, Jara Filipa a Júliusa Satinského. Volá sa Už to máme za sebou a tak názov, ako aj citované verše sa k téme apokalypsy náramne hodia. Akurát ten kľúč azda ani nebude treba pod rohožkou odkladať, až to raz príde, nezostane nik, kto by ho tam našiel.

Trikrát o tom, ako sa líšia čokoládové eurá od skutočných. A tiež o tom, ako sa tie dve meny niekedy podobajú – a kto sa môže a kto nemôže hádzať o zem.

Nedá sa povedať, že by nám plutvy nepomohli. Nemám na mysli tie potápačské, tie iba naznačujú, o čo všetko sme prišli, keď sme pred miliónmi rokov opustili vodu. Mám na mysli ozajstné plutvy. A k tomu žiabre a ostatné príslušenstvo, ktoré by nám umožňovalo žiť životom obojživelníkov. Som presvedčený, že taký život má obrovské výhody.

Speváčka Katarína Koščová vydáva po päťročnej pauze svoj piaty sólový album Hranica dažďa. Spolupracovala na ňom opäť s Danielom Špinerom. Bude nový nielen iným zvukom, ale aj tým, že sa v ňom vyjadruje aj k témam, ktoré hýbu spoločnosťou.

Mali by sa vyhlásiť za návykovú látku. Podobne ako cigarety, alkohol, prípadne iné drogy. Stačí pozorovať ľudí, keď okolo nich prechádzajú v obchode. Tie kradmé ruky, tie hladné oči, keď si balíček plný šuchotajúceho materiálu dávajú do košíka! Zemiakové lupienky.

Na jar bola aj v našich zemepisných šírkach dosť populárna téma Černobyľu. Ako to súvisí s Veľkými Úľanmi a prečo k tomu treba vidieť film Jedovatý život?