Žijeme zvláštny čas, je leto, zároveň prebieha vojna na Ukrajine, rozklad vládnej koalície, inflácia a čaká nás zima. Všetko sa nás bytostne dotýka a deje sa to uprostred pandémie, aj keď na chvíľku utíchla. Čo s tým?

Európa mala dlho mier a prosperitu; jej východná časť sa na vyše tri dekády vyvliekla spod ruskej čižmy. Zlepšilo sa veľa faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života. Z toho dobrého, čo sme zažili, však môžeme čerpať nielen frustráciu, že o to čiastočne prichádzame, ale aj silu: že to raz bolo možné a s naším prispením znovu bude.

Ruku za to do ohňa nedám, ale „setkali“ sme sa s ním všetci do nohy. Nie úplne, samozrejme, ale každý vzhľadom na generačné a žánrové vymedzenie. Osemdesiatky, čitatelia sci-fi.

Pedagóg v dedine Levického okresu sa postavil za katedru a učil pod vplyvom alkoholu. Informuje o tom na sociálnej sieti nitrianska polícia.

Sociálnymi sieťami sa šíria satirické príspevky s návrhom, aby sa Česi zmocnili ruskej exklávy Kaliningrad. Jeden z nich zdieľal aj český poslanec Tomáš Zdechovský, za čo si vyslúžil kritiku ruských médií.

Ako ukrajinská armáda postupne vyháňa ruských okupantov zo svojho územia, verejnosť znepokojujú vyhrážky použitia jadrovej zbrane ruskou stranou. Je toho Putin vôbec schopný a aká by bola odozva sveta?

Vždy som bol veľký odporca podceňovania hudobných kategórií a vyjadrení typu „je len dobrá a zlá hudba, hudobné štýly nie sú dôležité“. A potom príde album ako Presence, ktorý nahral klavirista a skladateľ Valér Miko, a aj publicista s atómovým kufríkom plným pojmov je zrazu bezradný, keď má opísať, aká je to vlastne hudba. Iba jedna vec je jasná: že je krásna.

Bol kandidátom na vtedy ešte voľný post ministra školstva. Aj pre odpor časti vládnej koalície sa ním nestal. Pre jedných je príliš konzervatívny, pre iných príliš liberálny. Pod lampou vysvetľuje, ako to bolo s ponukou ministerstva, ale aj o tom, či má naše školstvo nádej na zlepšenie. Daniel Bútora.

S Billom Kristolom, veteránom administratív prezidentov Reagana i Busha, sme sa rozprávali 30. septembra, keď Putin podpísal dekréty o anexii regiónov na východe Ukrajiny. Hovorili sme o Putinovej kampani strachu, na ktorú existuje recept odvahy.

Digitálne technológie sa za posledné dva roky stali samozrejmosťou aj v takých oblastiach vzdelávania a rozvoja, kde sme si ich využitie často nevedeli predstaviť. Čo sme sa za toto obdobie stihli naučiť? Ako zmysluplne využívať pozitíva a zároveň čeliť výzvam, ktoré so sebou digitálne technológie prinášajú? A ako nájsť symbiózu ľudí s technológiami? Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako môže vyzerať vzdelávanie na pracovisku, kde sa ľudia a technológie navzájom dopĺňajú.