Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Daniel Bútora: Študenti hlasujú nohami

.štefan Hríb .rozhovory .rozhovor

Bol kandidátom na vtedy ešte voľný post ministra školstva. Aj pre odpor časti vládnej koalície sa ním nestal. Pre jedných je príliš konzervatívny, pre iných príliš liberálny. Pod lampou vysvetľuje, ako to bolo s ponukou ministerstva, ale aj o tom, či má naše školstvo nádej na zlepšenie. Daniel Bútora.

Daniel Bútora: Študenti hlasujú nohami BORIS NÉMETH

prečítal som si, že si sa nestal ministrom školstva, lebo si komisiu, ktorá spolurozhodovala o obsadení postu, nepresvedčil. Urazilo ťa to?

Nie. Neviem, prečo to povedali, no je to výpoveď o nich, nie o mne. 

padli počas pohovorov zaujímavé otázky?

Prebehli rôzne stretnutia a na jednom z nich padali rôzne otázky, aj veľmi dobré, ale aj otázky, ktoré mi nepripadali relevantné.

je to paradoxná situácia: Pre niektorých si príliš liberálny, pre iných príliš konzervatívny. 

Kontext je dôležitý. Bol som oslovený, aby som sa uchádzal o pozíciu ministra školstva. Vláda svoje pôsobenie nezvládla a v niečom ho rovno zbabrala. Nebol som však jediný kandidát. Bolo pre mňa relevantné, že kvalitní ľudia ako Rastislav Káčer a Karel Hirman boli oslovení, aby sa stali ministrami iných rezortov, a túto ponuku prijali. Menšinová vláda urobila dobré rozhodnutia pri rezorte zahraničných vecí a hospodárstva, no ministerstvo školstva je ešte komplikovanejšie. To, že ma odmietli ako kandidáta na ministra školstva, mi neurobilo nič. No možnosť stať sa ministrom školstva ma vystavila obrovskému stresu.  

čím bol tento stres spôsobený?

Tým, že viem, že je to komplikovaný rezort, a tým, že viem, čo sa v ňom deje. Existujú časové a obsahové tlaky. V tomto rezorte sa nedá nespraviť si nepriateľov. Navyše, o niektorých zmenách sa nedá mať istotu, že ich urobíme správne. 

na Slovensku existujú katolícke stránky, ktoré šíria presvedčenie, že vláda by do ministerských kresiel nemala nominovať kandidátov, ktorí nie sú dosť „katolícki“ alebo konzervatívni. 

Neviem, či to bolo rozhodujúce kritérium, no v časti koalície určite mohli existovať i takéto úvahy. Je to paradigma, do ktorej sa neviem vžiť. Nevedel som však, že takéto médiá vôbec existujú. Druhá vec je, aké rozhodnutia robíme z hľadiska štátu, a zdá sa mi, že ak by to bolo kľúčové kritérium, tak by to bolo hodné zváženia. 

keď sa hľadali noví ministri, zamýšľal som sa nad tým, či sa má takejto vláde pomáhať tým, že sa niekto stane jej súčasťou. Zároveň som si kládol otázku, či by mal každý ponuku stať sa ministrom v tejto vláde odmietnuť. Moja odpoveď bola, nech sa ministrom zahraničných vecí stane najlepší možný kandidát. Ako si v sebe riešil túto otázku?

Jeden naratív je, že je to pomoc vláde, ktorú si ona nezaslúži. Druhý naratív je, že na bližšie nedefinované obdobie by kandidát neslúžil vláde, ale krajine. Hirman aj Káčer do toho šli ako nestranícki ministri.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite