Lieta medzi Oxfordom a Bratislavou. Pred niekoľkými týždňami mal na matfyze prednášku, po ktorej sme si dohodli tento rozhovor. Urobili sme ho minulý týždeň na pôde ministerstva financií, pre ktoré pracuje ako poradca. Michal Horváth

Milý Emil, už som ti písal, že nemám čo robiť, síce už prišla jar (najvyšší čas) a chystal som sa s Pajdušákovou trochu zveľadiť ten skromný pozemok vedľa nášho starobinca, ktorý honosne nazývajú záhradou, ale žiadna záhrada to nie je, je to len bývalý trávnik a jedna biedna lavička, na ktorú by sa človek bál sadnúť, lebo by už možno nevstal. Samozrejme, narazilo to na odpor.


Predseda parlamentu Richard Sulík mal takýto plán: 2010 opozícia, 2014 parlament. Nejako to prešvihli a teraz ho mrzí, že má málo času na deti. Aj tak považuje za veľké šťastie, že všetko, čo v živote robí, robí, lebo chce a má na to chuť.

Emil, dúfam, že zima sa už končí. Keď som bol malý chlapec, mal som zimu rád a želal som si, aby bola dlhšia ako bývala, lebo niekedy snehu veľa nenapadalo, aj keď na staré kolená sa vždy zdá, že v detstve ho v zime bolo viac. Tak či onak, teraz som rád, keď svieti slnko, môže byť aj pod nulou, ale nech svieti, lebo keď je zamračené alebo prší, tak to nestojí za nič, aj keď je vysoko nad nulou.

V darčekovom košíku toho minulý mesiac veľa nebolo. Zase tie výpadky dodávok. Človek sa musel uspokojiť s niekoľkými banánmi a pár kilogramami kuracieho mäsa. Ale bude lepšie. Aj tak mal pocit, že má vlastne šťastie, pretože keď prišiel do svojej štvrte s desiatimi vajíčkami, ktoré tiež dostal v práci, vybehlo za ním niekoľko susediek s otázkou, kde sa dajú kúpiť.

Tak nám zas raz prízemný kapitalizmus zabíja umenie a literatúru! Už zas sa chcú neschopní a nenažraní umelci vyvaľovať za naše dane! O tempora, o mores!

Každá rada je drahá. Ale ak by našich vládnych lídrov premkol pocit, že takto to už ďalej nejde, nech navštívia Berlín a poučia sa o opaku. Vždy, keď sa zdá, že nemecké koaličné vládnutie dosiahlo svoje dno, príde prekvapenie – a dno sa prepadne ešte hlbšie. Dokedy?

Summity nie sú niečím, na čo sa novinár, zvlášť po dvoch desiatkach rokov praxe, teší. Ja som sa však na summit Východného partnerstva, ktorý sa mal konať v najbližších týždňoch v Budapešti, tešil. Ale pred niekoľkými dňami som sa len tak mimochodom dozvedel, že táto najvýznamnejšia „mimoriadna“ akcia v rámci celého polroka maďarského predsedníctva Európskej únie nebude.

Robiť kvalitný časopis je v slovenských podmienkach náročné. Robiť v našich podmienkach týždenník, ktorý sa presadí aj v medzinárodnom meradle, si vyžaduje tím tvorivých ľudí, veľkú výdrž a dlhoročnú prácu na spoločnej vízii. Ale robiť na Slovensku časopis, ktorý opakovane porazí Time či National Geographic, je čosi ako zázrak.

V slovenských prekladoch vychádza postupne dielo Sándora Máraia, pravdepodobne najvýznamnejšieho spisovateľa, aký sa v našej krajine narodil.