Rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu, že potrat nie je federálne ľudské právo, vyvolalo vášne. A keďže to radikáli z oboch strán isto využijú aj u nás, pre pokoj na Slovensku je užitočné vopred pomenovať fakty.

Prečítajte si reportáž z posledného dňa festivalu Pohoda 2022.

Keď sme včera prišli, Pohoda sa len vykľúvala z vajíčka a navyše ukrajinská skupina DakhaBrakha odriekla koncert kvôli covidu. Takže riadny program na veľkom pódiu (Orange Stage) sa začal až o 20:45. To sme vedeli vďaka aplikácii, ktorá pomáha pri orientácii v tomto náročnom pohodovskom biotope. Ale to neznamenalo, že tu bola nuda.

Správa o stave právneho štátu, ktorú dnes vydala Európska komisia (EK) sformulovala kľúčové momenty, ktoré sa na Slovensku udiali a zhodnotila aj pokrok, ktorý Slovensko urobilo alebo aj len predpokladalo urobiť v poslednom roku.

Zdá sa, že nemám tie správne, rozumej: pokrokové postoje k určitým základným otázkam našej súčasnosti. Tá súčasnosť má, pravda, jednu nemilú stránku: už zase raz nezodpovedá výpočtom a predpovediam tých najskvelejších spomedzi nás. Rozumej: tých pokrokových, ktorí sa nikdy nemýlia (a nie nejakých spiatočníkov ako ja, ktorý sa mýlim v jednom kuse).

Eduard Heger prežije asi najhoršie prázdniny, aké kedy mal. Z veľkej miery si za to môže sám.

Poľský režisér v inej knihe o sebe formuloval filmárske presvedčenie jednoducho: „Život každého človeka je pozoruhodný.” Vrchovatou mierou to platí aj o jeho živote. Kým sa kritici budú stále doťahovať o kvalite a posolstvách diela predstaviteľa poľského artového filmu, Kieślowského osobný príbeh je nepochybne silným (a príznačne komplikovaným) opusom.

Parafrázujúc klasika – to, čo okolo seba vidíme, je láska iná, je to nenávisť. A preto radšej zájdime do kina, tam je tej ozajstnej lásky naozaj dosť. K ľudom aj zvieratám. A všetko v medziach slušnosti, žiadny Blaha preskakujúci ploty.

Posledný astronaut opustil povrch Mesiaca pred polstoročím. Vesmírny program Artemis má v roku 2024 dostať človeka na našu obežnicu späť.

Ukrajinský prozaik Volodymyr Rafejenko sa narodil v Donecku a žil tam až do roku 2014, keď Kremľom podporovaní separatisti priniesli na Donbas vojnu. Utiekol do dediny pri Kyjeve, píše romány v ruštine a ukrajinčine a žije realitu vyhnanca vo vlasti. Tento rozhovor s ním viedla historička Marci Shore.