Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Európska komisia odporúča Slovensku obmedziť právomoci generálneho prokurátora pre efektívnejšie vyšetrovanie korupcie

.tasr .slovensko

Správa o stave právneho štátu, ktorú dnes vydala Európska komisia (EK) sformulovala kľúčové momenty, ktoré sa na Slovensku udiali a zhodnotila aj pokrok, ktorý Slovensko urobilo alebo aj len predpokladalo urobiť v poslednom roku.

Európska komisia odporúča Slovensku obmedziť právomoci generálneho prokurátora pre efektívnejšie vyšetrovanie korupcie SITA/AP PHOTO/GEERT VANDEN WIJNGAERT

Európska komisia adresovala Slovensku odporúčania, ktoré by mala krajina splniť pre vyššiu úroveň právneho štátu.

medzi šesť hlavných odporúčaní patrí:

1. zaistiť, aby členovia Súdnej rady mali dostatočné záruky nezávislosti (proti zbaveniu funkcie);

2. zabezpečiť dostatočné záruky v prípadoch uplatňovania trestnoprávnej zodpovednosti sudcov za trestný čin ohýbania práva vo vzťahu k ich súdnym rozhodnutiam;

3. predložiť návrhy upravujúce oblasť lobingu a posilniť legislatívu týkajúcu sa konfliktu záujmov a priznávania majetku;

4. zlepšiť koordináciu medzi orgánmi vymáhajúcimi právo a zabezpečiť objektívnosť rozhodnutí prokurátorov (vrátane posunu v legislatívnych úpravách obmedzujúcich právomoc generálneho  prokurátora zrušiť rozhodnutia prokurátorov – §363 TP);  

5. poskytnúť ďalšie záruky pre zlepšenie bezpečnosti novinárov, vrátane reformy právnej úpravy ohovárania;

6. zvýšiť nezávislosť verejnoprávnych médií.

Slovensku sa v hodnotení Komisie podarilo v niektorých oblastiach presadiť zmeny k lepšiemu, v iných zostáva na rovnakom mieste. Správa Európskej komisie objektívne pomenováva pozitívne aj negatívne trendy pri uplatňovaní princípov právneho štátu.

Prvou z hodnotených oblastí bola justícia. V porovnaní s ostatnými rokmi mierne poklesla viera v nezávislosť súdov a sudcov medzi verejnosťou (z 28 % v roku 2021 na 25 %), ostáva však na rovnakej úrovni z roku 2021 v súkromnom sektore – 30 %. Európska komisia však oceňuje posilnenie právomocí Súdnej rady reformou Ústavy SR, najmä čo sa týka priznávania majetku členov Súdnej rady. Pozitívne je vnímaná aj prijatá reforma súdnej mapy a všetky jej časti, ktoré sa vo viacerých častiach opierali aj o odporúčania Komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ). Komisia takisto vyzdvihuje začiatok fungovania Úradu pre správu zaisteného majetku, Najvyššieho správneho súdu, či Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Pripomína však medzery v digitalizácii justície, ktoré je potrebné vypĺňať.

Druhou témou správy je už štandardne hodnotenie prijatých a existujúcich protikorupčných opatrení. Európska komisia zvlášť píše o množstve korupčných káuz, ktoré riešia slovenské úrady. Venuje sa aj „vojne v polícii“ a spomína mnohé kauzy, zatknutia sudcov, či bývalých vládnych predstaviteľov. Slovenská republika je vysoko nad európskym priemerov vo vnímaní korupcie v krajine. Až 83 % Slovákov považuje korupciu za veľmi rozšírenú, pričom priemer v EÚ je 68 %. Práve v spojitosti so zatýkaním ústavných činiteľov upozorňuje na kompetencie generálneho prokurátora. 

Tak, ako už odporučila aj Benátska komisia, navrhuje Európska komisia oklieštenie právomocí generálnemu prokurátorovi a zmenu §363 Trestného poriadku. Komisia oceňuje, že ministerstvo spravodlivosti pracuje na zmene tohto paragrafu a prízvukuje, že takáto zmena by bola v súlade s európskymi štandardami o autonómii a nezávislosti prokuratúry. Komisia tiež oceňuje prácu na novej protikorupčnej stratégii, pripravovanej reforme Trestného zákona, či reforme polície vo vzťahu k lepšiemu stíhaniu korupčných zločinov.  

Tretia časť správy si zvlášť všíma postavenie novinárov, mediálne zákony, ale aj nevyberaný spôsob, akým sa o novinároch vyjadrujú politici. Kriticky vníma fungovanie verejnoprávnych médií, najmä spolitizovaniu procesov menovania a odvolávania verejných funkcií, oceňuje pripravovanú legislatívu na zakotvenie viacerých princípov slobody médií do právneho poriadku SR, ako aj už prijatú novelizáciu tlačového zákona.

V poslednej časti správy, ktorá je spomedzi všetkých doterajších najkritickejšia, Komisia poukazuje na to, že zapojenie občianskej spoločnosti do procesu tvorby zákonov je naďalej obmedzené a zdá sa, že chýbajú konzultácie o veľkých legislatívnych zmenách. Navyše, kvôli neobsadeniu postu Verejného ochrancu práv, stále pretrvávajú na Slovensku obavy v oblasti rovnosti ľudských práv. Viaceré snahy ústavných činiteľov v oblasti rodovej rovnosti, LGBTIQ práv, či ochrany reprodukčných práv žien nezostali opomenuté a komisia konštatuje, že v týchto oblastiach nenastal žiaden pokrok, napr. vo financovaní neziskového sektora zaoberajúceho sa týmito témami. Takisto však EK pripomína verbálne útoky verejných činiteľov na občiansku spoločnosť a obrancov ľudských práv.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite