Voľby 2020 boli želaním slovenskej verejnosti skončiť s mafiánskym štátom. Pandémia 2020 sa stala dôkazom, na čo všetko nemáme. No smrť Milana Lučanského odhalila, akí budeme v roku 2021.

Sviatky v bublinách. Chorí priatelia, ktorí kvôli korone nevládali prejsť z jednej izby do druhej. Preplnené nemocnice, no k tomu aj lyžiarske strediská. Nebolo to pre nás spoločne ľahké zakončenie roka. Ešteže malá osobná radosť nie je odkázaná len na to, čo sa deje za našimi oknami. A k tomu všetkému sa dozvedáme o samovražde Milana Lučanského.

Zvyčajne sa na tejto strane zaoberáme niečím, čo vonia alebo chutí. Dnes to tak nebude. V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s tým, že na dezertoch, delikatesách či priamo v nápojoch nachádzame ligotavé šupinky či plátky pravého nefalšovaného zlata.

Čísla infikovaných rastú, nemocnice prestávajú stíhať, spiaca vláda otvorila oči. Načo čakala? Exšéf polície nežije, nasadení agenti aj rôzni dobrodruhovia šíria zaručené pravdy o vražde. Prečo nečakali? Koniec roka 2020 bol clivý ako nikdy.

"Trať je hrboľatá a v druhom kole to bude ešte veľký boj," uviedla Petra Vlhová pre RTVS.

Keď budú komentátori zase niečo veštiť, nakloňte sa k nim a vľúdne im pošepkajte: „2020...“ Keď si čítam svoju januárovú predpoveď (.týždeň č. 1–2/2020), miestami sa dobre bavím.

Čo bola hlavná udalosť roka? Kto v ňom zažiaril a kto prepadol? Čo sme sa o sebe dozvedeli? Aký bude rok 2021?

Historik sa ku vražde neskôr priznal.

Je náboženstvo príkazov a zákazov mŕtve? Čo ho nahradí? Kde je vlastne Boh a kde už nie je? Čo tým slovom myslíme? A ako si dnes odpovedáme na otázku, na čo tu sme a čo je srdcom nášho srdca? Odpovedá trapistický mních Karel Satoria.

Július Vanovič získal Cenu Literárneho fondu za rok 1999 za Tretiu knihu o starom Martine, prémiu Literárneho fondu za román Kronika nepriznaného času (2008) a Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2012 za knihu Listy zo starého dvora.​