pozerať sa posledné týždne na nekonanie vlády napriek rastúcemu počtu infikovaných bolo zúfalé. Všetci už pred Vianocami vedeli, že čísla rastú, neexistovala žiadna pochybnosť, a predsa prišiel len slabý lockdown s toľkými výnimkami, že popieral sám seba. Lyžiari sa lyžovali, hoci máme temnú skúsenosť z jarných rakúskych svahov, rodiny sa navštevovali, lebo kto už nechápe povolenie bubliny dvoch rodín ako zelenú pre tri a viac. Aj veriaci sa zhromažďovali, okrem tých, čo majú osvietených duchovných, a ako vieme, veriaci sú dnes pre stav cirkvi čoraz starší, teda riziková skupina. Vedci a epidemiológovia a lekári si kvôli tomu všetkému celý december trhali vlasy, ale kto ich počúval? Veď neboli zvolení.

Nerobili sme nič. Ani testy v najpostihnutejších regiónoch, lebo ak nie celoplošné, tak žiadne. A nie a nie a nie! Nezastavili sme vleky, lebo vlekár, nezavreli sme kostoly, lebo percentá, nebudovali sme poľné nemocnice, lebo ako by sme vyzerali, my, svetoví víťazi prvej vlny?