Rozhovor s právnikom a poslancom NR SR za KDH Radoslavom Procházkom o doterajších referendách.

Na sídlisku v Devínskej Novej Vsi žijem od roku 2004. Ešte pred pár dňami som písal milý fejtón pre ročenku našej fabriky Volkswagen. Ako už neraz predtým, opäť som raz oslavoval očarujúcu polohu Devínskej Novej Vsi, diaľavu moravských luhov, pocit bezpečia, ktorý nám dodáva nad nami tróniaca Devínska Kobyla a pocit akejsi plážovej pohody, ktorý máme vďaka Sandbergu.

Vraždy sa vyskytujú naprieč všetkými národmi, kultúrami a spoločenstvami. Nie je známy žiaden národ a žiadna kultúra, v ktorej by sa vraždy nevyskytovali. Vraždy sa vyskytujú aj u kmeňov prírodných národov, ktoré sa pri povrchnom poznaní antropológov spočiatku považovali za úplne mierumilovné, harmonické.

Cirkev kráča s dobou. Na farnostiach sú počítače s internetom, farári majú mobily, ich ozvučené slovo Božie znie chrámami z reproduktorov. Požehnávanie motorových vozidiel je u nás novou službou motoristom.


Kaviarenská kultúra, ale aj biznis sa na Slovensku utešene udomácňujú. Stále v našich mestách nájdeme lokály, kde vám urobia zalievanú kávu do „horčičáka“, ale aj náročnejší kávičkári si už môžu prísť na svoje.

Milý Emil, už som ti písal, že nemám čo robiť, síce už prišla jar (najvyšší čas) a chystal som sa s Pajdušákovou trochu zveľadiť ten skromný pozemok vedľa nášho starobinca, ktorý honosne nazývajú záhradou, ale žiadna záhrada to nie je, je to len bývalý trávnik a jedna biedna lavička, na ktorú by sa človek bál sadnúť, lebo by už možno nevstal. Samozrejme, narazilo to na odpor.

Udrela jar a to je čas, keď sa z každého gourmeta na chvíľu stáva zanietený záhradkár. Treba čo najskôr zasadiť všetko to, čo neskôr vytvorí zázračnú ingredienciu všetkých nezabudnuteľných jedál – bouquet garni.

V darčekovom košíku toho minulý mesiac veľa nebolo. Zase tie výpadky dodávok. Človek sa musel uspokojiť s niekoľkými banánmi a pár kilogramami kuracieho mäsa. Ale bude lepšie. Aj tak mal pocit, že má vlastne šťastie, pretože keď prišiel do svojej štvrte s desiatimi vajíčkami, ktoré tiež dostal v práci, vybehlo za ním niekoľko susediek s otázkou, kde sa dajú kúpiť.

Tak nám zas raz prízemný kapitalizmus zabíja umenie a literatúru! Už zas sa chcú neschopní a nenažraní umelci vyvaľovať za naše dane! O tempora, o mores!

Každá rada je drahá. Ale ak by našich vládnych lídrov premkol pocit, že takto to už ďalej nejde, nech navštívia Berlín a poučia sa o opaku. Vždy, keď sa zdá, že nemecké koaličné vládnutie dosiahlo svoje dno, príde prekvapenie – a dno sa prepadne ešte hlbšie. Dokedy?