Karol Mello bol jeden z mála svedkov, ktorý bol ochotný vypovedať proti Mikulášovi Černákovi, takže som nechcel, aby sme naňho robili búdy, hovorí bývalý riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) v Banskej Bystrici Milan Lučanský.

Do ponurej scenérie ekonomického diania vo svete akosi nezapadá debata o takej malichernosti, akou je návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky. Lenže je to práve tá scenéria, ktorá by nás mala prebudiť zo sladkých snov.

Andrzej Lepper, ktorému vo štvrtok Poľsko po jeho samovražde usporiadalo štátny pohreb, mal mnoho spoločného s Jánom Slotom, ľuďmi z maďarského Jobbiku alebo so sládkovcami, v Česku už takmer zabudnutými. Stretli sme sa pred rokmi v Poľsku, to už jeho hviezda stúpala, ale nebola ešte najvyššie – keď to vo vládach bratov Kaczynských dotiahol až na vicepremiéra.

Július Satinský podľa Milana Lasicu potreboval zabávať ľudí. Nemusel sa do toho nútiť. Jednoducho to bolo v ňom a veľa z toho tu dodnes zostalo. Hoci najlepšie by bolo, keby tu bol aj Julo.

V súčasnosti máme toľko prístrojov, ktoré nám majú ušetriť čas, a pritom, keď ich používame, napokon toho času máme ešte menej. Unikajú nám základné a zväčša tie najpríjemnejšie veci. Napríklad doma zabúdame stolovať.

Ich detský domov má naozaj nezvyčajný názov: Detský smiech. Budova, kde by mal ten domov sídliť, je pritom zväčša úplne prázdna. A kde sú deti? No predsa doma.

Mal som tri sny. Chcel som byť smetiar, ale iba ten, ktorý stojí vzadu na aute. Druhým snom bol spevák a tretím pilot. Tie posledné dva sa mi splnili.

Letné shakespearovské slávnosti patria k bratislavskému letu podobne ako horúčavy či letné búrky. Tak ako je leto raz upršané a inokedy slnečné, aj kvalita inscenácií veľkých divadelných kusov Williama Shakespeara na Bratislavskom hrade prirodzene kolíše.

Slovensko nemá veľa ľudí, ktorých práca znesie svetové kritériá. A ešte menej je tých, ktorých prácu ocení samotný svet. V slovenskom filme sa za posledné roky udial zázrak. Na malý počet nakrútených filmov veľa medzinárodných úspechov. V dokumente ide až o generačnú vlnu.

Nočná premiéra filmu Martina Šulíka Cigán na lúke pod richnavskou osadou bola skvelá, film takisto. Čo sa vydarilo menej, je krutý život jej obyvateľov, hrajúcich nehercov.