Ako jeden z mála bratislavských kňazov zmenil svoju faru na ubytovňu pre ukrajinských utečencov. Myslí si, že mnohým kresťanom na Slovensku chýba imunita voči politikom zneužívajúcim náboženskú rétoriku. Ako prežíva muž žijúci v celibáte život so ženami a deťmi pod jednou strechou, čo si myslí o konflikte katolicizmu s liberalizmom a prečo je presvedčený, že nie je povinnosťou kresťanov obhajovať Boha?

Marcela Cmorejová, predtým Vilhanová, zvaná Maca, je nepriehliadnuteľná a neprepočuteľná. Taká vždy bola už v banskobystrickej skupine Sto múch, kde si ju všimol Stanislav Štepka a okamžite ju zaangažoval do Radošinského naivného divadla, v ktorom pôsobí dodnes.

Nepredvídané ťažkosti s demokratickou transformáciou a s ňou spojenými reformami sú neustále sa vracajúcou témou. Neboli sme jej ušetrení ani na chvíľu počas tridsaťdva rokov od konca komunistického režimu. A dnes na ňu narážame v najrôznejších súvislostiach našej vnútornej politiky aj zahraničného diania, ktoré nás priamo či nepriamo zasahuje.

Unavené mestá a obce čakajú na peniaze od štátu. Zasa raz suplujú chýbajúci systém a dúfajú, že sa vláda zobudí. Po pandémii im rozpočty ruinujú Ukrajinci. Ak im neprídu peniaze z avizovaných európskych miliónov, hrozí, že narastie napätie a nedôvera ľudí v štát aj Európsku úniu.

Ukrajinskí učitelia nemôžu k ukrajinským deťom. Tie zasa „visia“ kdesi vo vzduchu bez záujmu štátu o ich vzdelanie a budúcnosť. Dôvod? Byrokracia po slovensky. Rezort školstva rieši problémy ďalšími problémami.

Krutosť a násilie ruských ozbrojených síl na Ukrajine zvýšili odhodlanie medzinárodného spoločenstva brániť sa podvratným aktivitám ruských „diplomatov“, hovorí rezort obrany.

Vysokoškolské učebne prerobil po vypuknutí vojny na nocľahárne, voľnočasové centrá a bezplatný „obchodík“ pre ľudí na úteku. Koordinuje jeden z najväčších bratislavských hotspotov humanitárnej pomoci zriadenom na bratislavskej vysokej škole. Ako ho život v detskom domove ovplyvnil pri ochote pomáhať, prečo nechce byť Lucia Hegerová ako dobrovoľníčka zviditeľnená, a ktorú pomoc už ukrajinskí utečenci nepotrebujú?

Anton Srholec v jednom zo svojich posledných článkov pre .týždeň po Veľkej noci v roku 2014 napísal text, ktorým si na Antónia dnes spomíname.

Dnes slávime Veľký piatok, alebo tiež „piatok utrpenia Pána“. Deň, na ktorý s obľubou zabúdame, ba zdá sa, že aj v praxi cirkevných zborov býva často akosi zatienený, ako chúlostivá a pohoršujúca vec, nevítaná komplikácia, ktorú netreba príliš rozmazávať.

Radšej starých či chorých kolegov, no s cudzincami v práci svätý pokoj. Taký je postoj „konzervatívnych“ Slovákov pri predstave, že by ich kolegami mohli byť Ukrajinci. Zamestnávatelia sa ale čoraz viac držia hesla, že biznis je biznis, a názory Slovákov sú im ukradnuté. Raz sa im za to poďakujeme.