Prv než som išiel do Bruselu, založil som si ku všetkým 27 členským národom archív; dejiny, štatistiky, zvláštnosti. O Malťanoch som tam napríklad mal, že rekordných 54 percent z nich prečíta menej než jednu knihu ročne, že svojho rímskokatolíckeho Boha volajú po maltézsky „Alah“ a že maltskí muži sa na plážach svojho ostrova uchyľujú k masturbácii pred nemeckými turistkami.

Za umením som si tu v strednej Európe navykol chodiť do Viedne. A umenie, to je popri lyžovaní zrejme jediný dôvod, prečo sa v zime, snehu a mraze vydať niekam na cestu – samozrejme, s výnimkou hôr a lyžovania.

Každé ráno kráča špinavou cestou do špinavej školy. V nej stretáva špinavých spolužiakov a učiteľov, poobede znovu ide domov po známej zablatenej ceste.

Slovensko je čudná krajina. Ak ide o film a kinematografiu, veľmocou určite nie sme. Možno je to tým, že sa porovnávame s filmársky úspešnou Českou republikou. A možno je priliehavejšie povedať, že sme krajina nenatočeného filmu.

Presne pred rokom obvinila polícia františkánskych mníchov, že zneužívali deti. Krátko na to niektorí novinári odhalili, že celé obvinenie stojí na vode. Po mesiacoch to priznala aj Kaliňákova polícia. Ako sa dnes žije františkánom s týmto bremenom?

Z toho príbehu mrazí aj po štyroch rokoch. Študentka ide na skúšku a cestou ju napadnú dvaja holohlaví útočníci. Po dvoch týždňoch ju polícia a následne premiér s ministrom obvinia, že si útok vymyslela.

Keď som sa dnes ráno vybral po Druhej avenue k Talianom na baklažánový sendvič, Pellegrino a affogato, premávka bola príšerná. Autá sa pohybovali rovnakým tempom ako ja pešo. Na každej križovatke bol policajt a riadil. Najprv som si myslel, že je niekde rozsiahla rekonštrukcia. Potom, že výstavba novej linky metra sa dostala do finálneho štádia. Keď som zistil, že niektoré ulice sú uzavreté a s výnimkou mužov v oblekoch a s káblikmi v ušiach pusté, došlo mi. Obama is in town.

Modliť sa, keď sme v úzkych, je ľahké. Ide to samo. Bože daj mi to, daj mi hento a nech sa mi len preboha nestane tamto. Niekedy sme tak strašne na dne a do modlitby vkladáme také veľké nádeje a toľko energie, že vidíme, ako sa hneď v danom momente situácia mení.

Pohľad na horiacu tribúnu počas zápasu Trnava – Slovan bol signál pre ľudí, ktorí ešte koketujú s tým, že by išli na ligový zápas. Ten oheň ukázal, prečo nie. Na futbal sa nechodí pre úroveň hry, ale rovnako pre násilie, hrubosť a nekultúrne prostredie.

Servus Emil, osemnásteho som išiel na tú prednášku o konci sveta, prednášal chlapík asi štyridsaťročný, a podobne ako Pikulíková sa tiež furt usmieval, takže som mal pocit, že sa na koniec sveta máme tešiť, lebo on, podľa toho, čo hovoril, sa ho už nemôže dočkať a bol dosť sklamaný,