Pred štyridsiatimi rokmi, prvého januára 1977, vznikla Charta ´77.  Ján Čarnogurský raz povedal, že komunizmus bol natoľko totalitný režim, že v zápase s ním musel každý národ siahnuť na dno svojej podstaty. Na Slovensku bolo najsilnejším oponentom komunizmu kresťanstvo, v Česku to boli intelektuáli

Pamätám si, akú trému mal, keď som s ním točil prvé videoblogy. Aj keď sa poctivo pripravoval, nie vždy to zvládol na prvý raz.

...nám pred zrak naservíroval poľský filmový scenárista a režisér Tomasz Wasilewski. Nazval ho síce krásne – Spojené štáty lásky, ale pravdepodobne to myslel do morku kostí sarkasticky. Ak nie, potom sa zas raz naplno odhalilo, že láska je jedno z najmnohoznačnejších slov. A keby len slov, aj citov. Je slnečným dňom, ale aj nočnou morou.

Premiér natočil video, ktoré vojde do dejín ako sofistikovanejšia verzia Mečiarovho „Ešte raz sa ma to opýtaš, tak ti takú...“

Stanislav Boledovič, spoluzakladateľ a organizátor projektu Teach for Slovakia poukazuje na nepresné údaje o výške platov Slovenských učiteľov.

Šialený čin Mohameda Lahouaieja Bouhlela, ktorý v Nice zavraždil 84 osôb a množstvo ďalších zranil, opäť raz otvára dve témy: úzkosť bežných ľudí a martýrske hrdinstvo.

Dnes opäť raz spomínam na uplynulú zimu. Nie, nie je mi horúco. Spomínam na január a na putovanie relikvií svätej Terézie z Lisieux po Slovensku.

Úspech Petra Sagana na cyklistických pretekoch Tour de France ukázal, že z marazmu, ktorým žije naša spoločnosť, existuje cesta von.

Keď raz Ježiš poslal poslov, aby mu v istej samárijskej dedine pripravili nocľah, tamojší ľudia ho odmietli. Jeho učeníci sa ho opýtali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ No on sa obrátil a pokarhal ich.

Všetci raz zomrieme. A nikto nevie presne povedať, čo sa stane potom. Otázka „Čo s nami bude potom?“ však vôbec nemusí byť kľúčová.