Strašiť vojnou nie je výhradnou doménou mozgového trus(t)u našej vládnej koalície. Podobný princíp zvolili aj tvorcovia americkej akčnej drámy o rozdelenej spoločnosti, ktorá sa prepadne do občianskeho ozbrojeného konfliktu.

O čo pri zmenách v telerozhlase ide? Prečo kritici hovoria o mocenskom ovládnutí našej spoločnej televízie a rozhlasu úzkou skupinkou ľudí? Aký je teda okrem výmeny riaditeľa televízie dôvod a prečo ju majú po novom ovládať len zástupcovia vládnej moci? A prečo chce SNS mocensky ovládať aj Fond na podporu umenia, či vyhadzovať a potom menovať šéfov múzeí a galérii bez verejných výberov?

V ďalšej časti podcastu sa Eugen Korda s generálom Mackom rozprávali o tom, že aj keď Rusi majú iniciatívu, to sa môže zmeniť, ako je možné, že Ukrajinci zostrelili ruský nadzvukový bombardér a že vyhrávajú v Čiernom mori, o stupňujúcom napätí medzi Izraelom a Iránom a o tom, že Slovensko znižuje počty našich vojakov v cudzine a nechce pomáhať pri opravách vojenskej techniky.

Medzi vznikajúcimi subjektmi sú hnutie Voľní, Naše nové Slovensko či Jednotní Slovania, ale aj strany Aliancia Slovenska a Front občianska strana práce.

Dnes je to 20 rokov, čo sme sa stali členmi Únie. Európskej únie. Našej únie. Pred 20 rokmi sme sa po dlhom čase snaženia stali súčasťou sveta, kde sme vždy mali patriť a z ktorého nás vytrhli naši sovietski (alias russkí) „osloboditelia“ a ich domáci kolaboranti. Takí, ako birmovaní komunisti.

Ak sa dohodneme, že kvalitná kultúra potrebuje v takej malej krajine, ako je tá naša, podporu štátu, asi budete súhlasiť s tým, že FPU (Fond na podporu umenia) je veľmi osožná inštitúcia.

Prečo Slovensko desiatky rokov ochraňuje pamätníky našej neslobody a prečo prenasleduje a trestá ľudí, ktorí ich poškodzujú? Výtvarníka Petra Kalmusa neustále vyšetrujú a dokonca mu hrozil niekoľkoročný trest.

Banská Štiavnica sa stala obeťou požiaru. A my vidíme, že neraz zabúdame na to, čo tu máme, ale mať nemusíme. Dokážeme obnoviť nielen mesto, ale aj našu ochotu pomáhať? Hovoríme o tom s Martinom Macharíkom a Tomášom Lazarom.

Treska v majonéze je na našich stoloch už desaťročia. Za jej obľúbenosťou je i kúsok nostalgie, pretože aj dnes chutí rovnako, ako keď sme boli deťmi. Jej odkaz sa posúva z generácie na generáciu. Aký je ale príbeh tejto 70-ročnej stálice našej gastronómie?

Len málo ľudí si uvedomuje, kam až siahajú technológie v našich každodenných životoch a ako málo stačí, aby sa takmer všetko zosypalo. Prebudenie do dnešného rána neprinieslo modrú oblohu, ale modré obrazovky počítačov. Môže za to jediná spoločnosť – americká kyberbezpečnostná firma CrowdStrike.