„Rómski muži sprevádzali náš spev na hudobných nástrojoch a ich ženy tancovali,“ spomínajú svedkovia. „Hádzali sme im za to kúsky cibule a cigarety. Počuli sme ich spev, ich plač, stony a krik a potom zrazu jednej noci nastalo ticho.“

Predstavu o charaktere rómskeho holokaustu vo vojnovom slovenskom štáte nám najlepšie pomôžu ilustrovať jednotlivé opatrenia, ktoré tu platili a boli jednoznačne namierené proti rómskej komunite.

Výsledky druhej svetovej vojny sú naďalej s nami. Za ich dedičstvo, akokoľvek sprostredkované, môžeme pokladať aj viacero aktuálnych medzinárodných problémov a konfliktov. Lekciu tejto vojny nemôžeme opomenúť ani pri úvahách o dnešnom svetovom rozložení síl a potenciáli jeho zmien.

Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu, získal prezident holdingu ECO – INVESTMENT a.s. Milan Fiľo ocenenie Priateľ Rómov. Ocenenie udeľuje občianske združenie Opre Roma ľuďom, ktorí nepochádzajú z rómskej komunity, ale svojimi činmi napomáhajú búrať bariéry a predsudky, s ktorými sa rómska komunita stretáva aj v 21. storočí.

Nemilá skutočnosť: s blížiacimi voľbami to čoraz viac vyzerá, že namiesto spoločného cieľa si jednotlivé prodemokratické subjekty úzkostlivo pestujú vlastnú identitu. Máme čoraz viac látky na tristné uvažovanie o tom, „prečo nevieme spolupracovať“.

Českem hýbe kauza s přesahem do všech postkomunistických zemí, neboť se týká našeho vyrovnání se s totalitní minulostí. Jedná se o případ soudce Roberta Fremra, který se má stát soudcem ústavního soudu.

Pamätám si na jeden z roztomilých kreslených vtipov od Vladimíra Renčína. Muž s rádiovkou a muž so štvorlístkom medzi zubami: jeden z nich púšťa z rúk ľudský mozog, dohovárajúc mu: „Tak běž, a pamatuj, že není důležité vyhrát, ale zúčastnit se!“

Dnešní povídání se týká čistě a jen jedné kouzelné země známé svými velehorami – Albánie. Podobnost s jinými zeměmi je, jak se píše v úvodu hollywoodských trháků, pouze náhodná.

Ak hľadáme paralelu s dianím v roku 1968, nemusíme ísť ďaleko. Ľudia pripravení podpísať pozývací list sedia dnes vo vedení najpopulárnejšej politickej strany.

Slovensko patrí na západ. V Moskve mali v roku 1968 pre Československo celkom inú úlohu.