Výsledky druhej svetovej vojny sú naďalej s nami. Za ich dedičstvo, akokoľvek sprostredkované, môžeme pokladať aj viacero aktuálnych medzinárodných problémov a konfliktov. Lekciu tejto vojny nemôžeme opomenúť ani pri úvahách o dnešnom svetovom rozložení síl a potenciáli jeho zmien.

Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu, získal prezident holdingu ECO – INVESTMENT a.s. Milan Fiľo ocenenie Priateľ Rómov. Ocenenie udeľuje občianske združenie Opre Roma ľuďom, ktorí nepochádzajú z rómskej komunity, ale svojimi činmi napomáhajú búrať bariéry a predsudky, s ktorými sa rómska komunita stretáva aj v 21. storočí.

Nemilá skutočnosť: s blížiacimi voľbami to čoraz viac vyzerá, že namiesto spoločného cieľa si jednotlivé prodemokratické subjekty úzkostlivo pestujú vlastnú identitu. Máme čoraz viac látky na tristné uvažovanie o tom, „prečo nevieme spolupracovať“.

Českem hýbe kauza s přesahem do všech postkomunistických zemí, neboť se týká našeho vyrovnání se s totalitní minulostí. Jedná se o případ soudce Roberta Fremra, který se má stát soudcem ústavního soudu.

Pamätám si na jeden z roztomilých kreslených vtipov od Vladimíra Renčína. Muž s rádiovkou a muž so štvorlístkom medzi zubami: jeden z nich púšťa z rúk ľudský mozog, dohovárajúc mu: „Tak běž, a pamatuj, že není důležité vyhrát, ale zúčastnit se!“

Dnešní povídání se týká čistě a jen jedné kouzelné země známé svými velehorami – Albánie. Podobnost s jinými zeměmi je, jak se píše v úvodu hollywoodských trháků, pouze náhodná.

Ak hľadáme paralelu s dianím v roku 1968, nemusíme ísť ďaleko. Ľudia pripravení podpísať pozývací list sedia dnes vo vedení najpopulárnejšej politickej strany.

Slovensko patrí na západ. V Moskve mali v roku 1968 pre Československo celkom inú úlohu.

Normalizačný režim v ČSSR vyvodil so železnou leninskou logikou „poučenie z krízového vývoja“. A pre nás zostáva pripomenúť si naše vlastné poučenie alebo ho nanovo premyslieť, ak k nemu v dostatočnej miere nedošlo.

Náreky nad výsledkami posledných prieskumov, naznačujúcimi, že rastúci počet občanov SR by uprednostnil autoritársku vládu, aj to, že sympatie k putinovskému režimu zďaleka nevymreli, sa ozývajú v kruhoch, ktoré sa zvyknú pokladať za tú osvietenejšiu časť spoločnosti. Situácia akiste nie je ružová. No kedy naposledy bola? Musím podotknúť, že to náhle pohoršenie ma tak trochu irituje (po slovensky sa to povie aj inak).