Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

České Sudety sú tu v Ústí nad Labem a pri Děčíne úplne iné než tie pri Bavorsku a Rakúsku. Tu nebolo žiadne dvadsaťkilometrové hraničné pásmo a za hranicou bývali tí „dobrí Nemci“. Dobrí východní Nemci cestovali po Labe do bývalého nemeckého Aussigu parníkmi Friedrich Engels a Karl Marx, a keď sa vyhrnuli na nábrežie, blúdili mestom za lacnými výhodnými nákupmi kuchynského náčinia alebo platní. Jeden miestny chlapec, dnes už muž, mi rozprával, ako šokovaným východným Nemcom na otázku, ako sa dostanú ku Kaufhaus „Lape“, odpovedali po nemecky, že treba ísť po Hermann Göring Strasse a tam na Adolf Hitler Platz a odtiaľ to už uvidia.

Kapela NVMERI môže byť pre niekoho úplne neznámym pojmom. Ak sa však čo len trocha zaujímate o slovenskú hudobnú alternatívu, určite ste pri ladení verejnoprávneho rozhlasu, na malebných pochôzkach po kluboch či festivaloch zachytili meno Uniques. A práve to sú oni. S novou koncepciou, menom a najnovšie aj albumom, ktorý vyšiel 5. mája tohto roku. O čerstvej novinke s rovnomenným názvom NVMERI som sa zhováral s gitaristom, spevákom a skladateľom Pištom Kráľovičom.

Bol to len krátky pozdrav kolegom, ale ak čítate nedávny list pápeža Františka konferencii argentínskych biskupov pozornejšie, dá sa v ňom zazrieť muž s jeho presvedčením a víziou. Najskôr slovo o ňom: Jorge Mario Bergoglio zostal predovšetkým sám sebou, akoby prijal niečo, čo sa dá nazvať pontifikálnym štýlom. Každý pápež, ktorý dokáže napísať svojim kolegom týmito slovami, je mužom, ktorý zostal vo svojej koži: „Drahí bratia, píšem vám tieto riadky, plné pozdravov a tiež ospravedlnenia za moju neúčasť, súvisiacu s 'nedávno prijatým záväzkom' (znie to dobre?).“

Debatu so Zuzkou Fuksovou, polovicou dua ČokoVoko, sme začali rozhovorom o Rytmusovi ako maskotovi finančnej akadémie Tatra banky. Skonštatovali sme, že ak ide o zbohatnutie, Rytmus možno vie čo-to poradiť. Konštatujeme však, že náhle zbohatnutie nie je akútnym problémom ČokoVoko.

Riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Andrea Císarová ráno vstane, umyje si zuby, pozrie sa do zrkadla a ide zachraňovať svet. Na súdy už chodí len ako pozorovateľka, ale občas jej chýba ten psychologický boj, keď sa mohla pouškŕňať na odporcu.

Je to ako večerná pobožnosť. Podľa mojich jogínskych zásad by som mal večeru dať nepriateľovi. Keďže žiadneho nemám, dobre si zajem, urobím si pohodlie, zapnem TV a konečne si užívam svet. Nestačím sa čudovať, koľko je denne zábavných programov. Skoro každá stanica. Po celé hodiny.

Obytný komplex Skybox dokončili len nedávno. Ešte ho ani nepublikovali lokálne architektonické časopisy a už sa stihol zviditeľniť ako „nadčasové bývanie“ pre Miss Slovensko 2013. Na rozdiel od mnohých iných podobne medializovaných realít však v tomto prípade našťastie ide o niečo viac, ako len o bývanie pre missku.

„Šľak ma ide trafiť,” povedal by Julo Satinský. Mňa ide šľak trafiť, lebo už teraz je jasné, že tento týždeň väčšinu z toho, čo by som chcel stihnúť nestihem. V utorok by som napríklad chcel byť v Poprade, kde bude mať jediný koncert na Slovensku Alexej Ľubimov, geniálny ruský klavirista (nahráva pre label ECM), ktorého som stretol a najmä počul hrať minulý rok na hudobnej akadémii eduMEMA a bolo to úžasné.

Len dve a pol hodiny cesty (asi 200 km, na kanadské vzdialenosti teda za rohom) z Ottawy na východ leží najväčšie mesto Québecu – Montreal. Oproti hlavnému mestu Kanady je to trocha iný svet. Až do polovice októbra býva zvyčajne v Kanade nádherná a teplá jeseň, keď môžete obdivovať farebnú škálu miestnych javorov. Má ich aj toto veľkomesto.Montreal totiž veľkomestom naozaj je, na rozdiel od Ottawy, ktorá je rozťahaná, ale veľkomestského ducha nemá. Nájdete tam mrakodrapy v centre, starý prístav s historickými budovami, množstvom parkov, galérií, múzeí a dosť etnicky aj jazykovo zmiešaných štvrtí s osobitným charakterom.