SaS sa rozpadá. A vôbec nie je dôležité prečo, kto je na vine a kto ten rozpad odštartoval.

Všade naokolo bzukot, slnko páli, kosiť sa už nepatrí a ani neoplatí, z divo rastúceho lúčneho záhonu, ktorý kedysi býval úhľadným anglickým trávnikom, dýcha vôňa leta. Všetko dozrieva, guľatí sa, pýri. A čo my? Kvasíme! Napríklad uhorky.

Donedávna sa európski pivári dívali na americké pivá dosť zvysoka. Tak ako sa na americkú kávu dívali milovníci talianskeho espressa. S kávou sa vraj veľké zmeny neudiali. S pivom áno.

Do Žiliny prichádzame v pondelok popoludní spolu s Dušanom Mitanom. Na ulici pred Artforom stojí malé pódium, v kníhkupectve vonia varené víno, dídžej púšťa príjemnú muziku. Listujeme knihami, stretávame sa, debatujeme.

Oslavujem jubileum. Mama má 50-tku, ja sedím na lavičke pri bazéne, ktorý patrí vile, v záhrade na túto počesť prenajatej. Okolo behá malý biely psík Zoro a nič nechápe. Na bare sa drví ľad na mojito, na grile sa griluje mäso, z píp tečie pivo, na stole je prasa, teda, iba jeho časť, a ľudia sa pripekajú na silnom južanskom slnku.

Dohodli sme sa na pive v jednom petržalskom lokáli. S rozhovorom nemal problém, ak neuvediem jeho meno. „Aj tak si to, čo ti poviem, prekrútite.“ Kedysi som ho učil na gymnáziu, v triede maturantov, ktorá bola dosť podpriemerná, patril k najbystrejším.

Široko rozvetvené a zaľudnené príbehy, krkolomné zápletky a nečakané zvraty, farbistá imaginácia a iskrivý humor, nespútaná hravosť a originalita až na hranicu schopností čitateľa všetko to stráviť, tak nejako by sa dala charakterizovať tvorba zostarnutého hipíka Toma Robbinsa netajaceho sa náklonnosťou k psychotrópnym látkam.

Na koho padá vina z toho, čo odznelo v nahrávke zo spisu Gorila? Je to len Robert Fico, alebo aj Mikuláš Dzurinda či iní poprední politici a vysokí štátni úradníci? Čo by sa malo teraz stať – aj o tom hovoria premiér a poslanci NRSR.

Bola to noc takmer letná. Sedel som na nábreží Dunaja, predo mnou svietil do noci majestátny budapeštiansky hrad. Reťazový most žiaril ako z pohľadnice, rieka potemnela, cigánska kapela hrala nejakú pomalú maďarskú nostalgickú pieseň, guláš bol presne taký, aký mal byť, pivo lepšie než čakáte.

Pohľad na amerického speváka Adama Greena bol dosť žalostný. Oči, unavené z dlhej cesty, sa rýchlo zamilovali do miestneho piva, a tak spolu so skupinou zobral Pohodu útokom. Jeho koncert patril k najlepším na festivale.