Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Seriál o pive: Americká pivná revolúcia

.vladimír Marko .spoločnosť .história

Donedávna sa európski pivári dívali na americké pivá dosť zvysoka. Tak ako sa na americkú kávu dívali milovníci talianskeho espressa. S kávou sa vraj veľké zmeny neudiali. S pivom áno.

Seriál o pive: Americká pivná revolúcia POLARIS/PROFIMEDIA 7. apríl 1933, St. Louis, Missouri, USA: Zamestnanci pivovaru Anheuser- Busch pripravujú prepravky piva na nákladnom aute počas prvého dňa po zrušení prohibície. Pivo sa začalo legálne predávať po 13 rokoch.

americké pivovarníctvo založili do veľkej miery nemeckí prisťahovalci. Väčšinou boli súčasťou veľkej prisťahovaleckej vlny, ktorá dorazila do nového sveta v druhej polovici 19. storočia. Dejiny amerického piva sú plné mien ako Anheuser, Breckle, Busch, Fleischmann, Jüngling, Klein, Miller, Pabst, Schlitz, Stausz či Wagner. Väčšina z nich upadla do zabudnutia, zostalo len zopár mohykánov. Príkladom môžu byť mená Eberharda Anheusera a jeho zaťa Adolphusa Buscha, ktoré sa dajú nájsť v názve najväčšieho svetového výrobcu piva Anheuser-Busch Inbev SA/NV, či meno Fredericka J. Millera, ktoré je zase v názve americko-kanadského konglomerátu MillerCoors. 

Ťažko dnes odhadnúť, ako chutili pôvodné americké pivá z prelomu 19. a 20. storočia. Pravdou je, že americkí pivovarníci museli za pomerne krátky čas prekonať prekážky, na ktoré mala Európa niekoľko storočí. Mali už síce know-how na výrobu svetlého európskeho ležiaku, ktorý prisťahovalci z Európy požadovali, ale americký jačmeň sa na takéto pivo nehodil. Problém vyriešili prídavkom ryže či kukurice. Každopádne, pivo z pivovaru Anheuser-Busch zo St. Louis už na svetovej výstave v Paríži koncom 19. storočia konkurovalo aj pivám z vyhlásených európskych pivovarníckych krajín. Takže bolo asi trochu iné ako americké pivá, ktoré český prezident Zeman označil v roku 2014 za „dirty brown water neboli špinavá hnědá břečka“.    

vlastenecký zákaz piva a „tiežpivá“

Zlom v americkom pivovarníctve, ale nielen v ňom, spôsobil 18. dodatok ústavy, ktorý zakázal výrobu, dovoz, prepravu a predaj alkoholu. Do platnosti vstúpil v januári 1920 a do histórie ako prohibícia. Inak, k prohibícii viedol bol aj fakt, že americké pivovary zväčša vlastnili nemeckí prisťahovalci alebo ich potomkovia. Zákaz piva sa bol po prvej svetovej vojne pokladal za vlastenecký.

Pivovary sa museli preorientovať na výrobu nealkoholických nápojov. Väčšinou na tzv. near beers, nealkoholické nápoje, ktoré chutili skoro ako pivo. Príkladom môže byť jačmenný nápoj Bevo z pivovaru Anheuser-Busch. V roku 1921 produkovali americké pivovary vyše 350 miliónov hektolitrov týchto „tiežpív“. A ich konzumácia, spolu s konzumáciou presladených nealkoholických nápojov, zmenila chuť amerických konzumentov. Tí po zrušení prohibície odmietli horkú chuť klasického piva a pivovary sa im museli prispôsobiť. Takže hoci výroba piva sa po zrušení prohibície v roku 1933 rýchlo vrátila na pôvodnú úroveň, chuť piva sa zmenila. Následky cítiť dodnes. Americkému trhu vládnu svetlé, riedke, nízkoenergetické pivá typu Bud Light či Coors Light. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite