Denníky mohli byť vďačné, že parlament hlasoval o dôvere pre vládu a euroval okolo pol jedenástej večer. Znamenalo to, že síce s odrenými ušami, ale predsa len stíhali dostať prelomovú správu o páde vlády do novín. Keby sa hlasovalo okolo jednej, druhej v noci, čitatelia by dostali do rúk zastarané správy.

Kedysi dávno, na počesť vôbec prvej „pôžičky“ Grécku, na tomto mieste stálo, že scenár rozpadu eurozóny stále nie je najpravdepodobnejší, ale už zďaleka nie nemysliteľný. O rok a pol neskôr je mysliteľné ešte kdečo, ale najpravdepodobnejší – rozpad eurozóny. Celkom iste koniec menovej únie v jej súčasnej podobe.

Majstri riekankovo britkých elektropopových jednohubiek zvoľňujú po desiatich rokoch tempo a vstupujú do surreálneho sveta art-popu, po ktorom vždy túžili.

Bol síce piatok, ale nebolo trinásteho. Okolo pol štvrtej otriasla centrom Osla silná detonácia, ktorá prakticky zničila vládnu budovu a zabila ôsmich ľudí. Ani nie o dve hodiny neskôr vystúpil na ostrove Utøya z motorového člna blondiak v policajnej uniforme.

Neúčasť Petra Nečasa na vyšehradskom summite, ktorý hostila Radičová, symbolicky pripomenula, že garnitúry, ktoré v regióne priviedli k moci tri „zlepené“ voľby pred rokom, nie sú pánmi svojich osudov.

Koľko slizu musí vyprodukovať nejaký živočích na to, aby sme ho nazvali slizkým? Jeden až jeden a pol litra denne stačí? Ak áno, potom je človek navonok v podstate celkom suchý (hoci občas spotený), ale vnútorne značne slizký živočích.

Za jedno aj druhé sa tak trochu hanbíme, jedno aj druhé sa snažíme skrývať. Každé z nich je symbolom niečoho nepríjemného – jedno námahy, druhé smútku. Spoločne symbolizujú dlhodobé strádanie a odriekanie. A pritom sú to také dobré veci.

Keď bola niekedy pred rokom a pol slovenská politická scéna prvý raz konfrontovaná s otázkou, aký postoj zaujať voči Grécku, jeden ľavicový intelektuál o tom napísal patetický článok. Neargumentoval ekonomicky, právne či politicky, ale cez fiktívne dejinné záväzky. Vraj dnes Grékom musíme pomôcť, lebo niekedy pred 2 400 rokmi položili základy európskej civilizácie, zahnali Peržanov a okrem toho sme ich už raz zradili – v roku 1204, keď križiaci vyplienili Konštantínopol. Chýbala už len vsuvka o Cyrilovi a Metodovi (tiež prišli z Grécka)...

V dome vo Vinosadoch vládla južná letná atmosféra. Výhľad do ošetrovanej záhrady s oleandrami a levanduľou sa končil obrobeným poľom, na striešku letnej terasy klopkal predletný dážď.

„Alfréd Hitchcock hovorieval, že desivé je to, čo nemôžeme vidieť...” Obrovská taška, v ktorej sa určite niečo ukrýva a každý by chcel vedieť, čo, nazrieť do nej, ale má taký veľký rozmer, že divákovi ostane len zvedavosť, neistota a neuspokojené predstavy.