Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hrach na stenu: Slovenské súdnictvo

.peter Zajac .časopis .klub

V dome vo Vinosadoch vládla južná letná atmosféra. Výhľad do ošetrovanej záhrady s oleandrami a levanduľou sa končil obrobeným poľom, na striešku letnej terasy klopkal predletný dážď.

Domáci pán, brat Zuzany Čaputovej, rozlieval víno a nezabudol spomenúť značku, druh a ročník. Bavili sme sa – ako ináč – o pezinskej skládke. Ako je možné, že krajská prokuratúra beztrestne vymenila negatívne stanovisko na Ministerstve životného prostredia za pozitívne a dnešný zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý to označil za doplnenie pôvodného stanoviska. Aj o tom, že kauza pezinskej skládky sa ešte neskončila, že odpad sa síce nevozí na novú, ale zato opäť na starú skládku a na životnom prostredí sedí v Pezinku stále ten istý človek ako za Ficovej vlády.   .kauzy a kult kargo
Neuveriteľných káuz neubúda. Michal Kováč má zaplatiť vyše 3 000 eur za to, že Lexova SIS uniesla gangsterským spôsobom jeho syna. Rozsudok v kauze Cervanová, ktorým sa na Slovensku vyčerpali všetky opravné možnosti, priklincoval, že podľa slovenského súdnictva sa celá kauza odohrala tak, ako sa odohrať nemohla. Posledný posudok dekana Labaša v kauze Hedvigy Malinovej je doslova absurdný. Oplzlé súkromné radovánky v štýle okresných komunistických papalášov, na ktorých sú „náhodou“ aj zastupujúci generálny prokurátor Tichý a predseda senátu Najvyššieho súdu v kauze Cervanová Michálik, sú už len nahliadnutím do útrob našej súdnej mašinérie.
V jednej chvíli Zuzana Čaputová spomenie príbeh: „V oblastiach Novej Guiney a južného Pacifiku sú domorodé kmene, ktoré prevádzkujú takzvané kargo kulty. Tie sa vyvinuli ako reakcia na prvé strety domorodých kultúr s vyspelými západnými konzumnými spoločnosťami, predovšetkým v období druhej svetovej vojny. Počas vojny videli domorodci v Pacifiku pravidelne pristávať lietadlá, naložené nákladom dobrého tovaru. Vojna sa skončila, ale oni chceli, aby lietadlá pristávali aj naďalej a privážali ďalší dobrý tovar. Urobili preto uprostred pralesa čistinu (pristávaciu dráhu), zapálili okolo nej ohne (navádzacie zariadenie), postavili na vyvýšenom mieste drevenú búdku (kontrolnú vežu), posadili do nej domorodca s kokosmi na ušiach (kontrolný personál) a na strechu búdky napichali bambusové tyče ako antény. A odvtedy čakajú na pristátie lietadla s kargom. Domorodci urobili všetko dobre; vonkajšia forma je perfektná. Lietadlá s kargom však nie a nie pristať.“
Zasmiali sme sa, aj keď nebolo veľmi na čom. Mali sme za sebou fatálnu voľbu generálneho prokurátora. Práve o nej rozhoduje prezident, ktorý stojí na začiatku ponovembrového radu generálnych prokurátorov zvláštneho razenia. Ale viete, ako je to s tými anekdotickými príbehmi o uvarenej žabe či pacifickom kargu. Tak troška odľahčujú ťaživú, takmer neriešiteľnú situáciu.  Tento príklad použil Michal Bobek v súvislosti so situáciou slovenského súdnictva. S tým, že nové inštitúcie sa napĺňajú starými postupmi a zneužívajú ich rovnakým či ešte horším spôsobom, ako tie predchádzajúce.   .studená zákopová vojna
Problém je však ešte komplikovanejší. Na Slovensku ide doslova o studenú vojnu inštitúcií a zákopovú vojnu o ich personálne obsadenie. Prvý, kto to chápal naozaj jasnozrivo, bol Ernest Valko. Videl, ako sa Mečiarov a Ficov režim opevňuje v staronových inštitúciách, vedel, prečo jačia pri každej zmene, akoby im šlo o život. Uvedomujú si totiž oveľa lepšie ako ponovembrové elity, že na Slovensku sa nadlho rozhoduje medzi vládou práva a vládou nad právom. To je odpoveď na otázku, prečo im (ale aj časti ponovembrovej politickej špičky) súčasná situácia tak vyhovuje: lebo umožňuje pakt politickej (ich) a súdnej moci.
Ernest behal po voľbách v roku 2010 od čerta k diablovi – či od čertice k diablici – a navrhoval riešenia. V poslednom čase bol veľmi skeptický. Napriek všetkej skepse existujú aj tak len dve riešenia – zviesť súbežne zápas o charakter súdnych inštitúcií a o to, aby otvorene nehanebné správanie narážalo na všeobecné odsúdenie, ktoré by ho poslalo na smetisko dejín. Viem, je to ťažšie ako ťažké, ale inú cestu nepoznám. Autor je poslanec NR SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite