Tak ako sú v knihe spojené stránky, jedna odkazuje na druhú a jedna by bez druhej nemala zmysel, tak je aj čítanie spojené s písaním, písmená s naším zrakom, ktorý im dáva život a spredmetňuje ich v našom vedomí.

„Dievčatko má príbeh, a keď má niekto šťastie a môže žiť v príbehu, žiť v imaginárnom svete, trápenia tohto sveta zmiznú.“ Krásna veta z krásnej knihy. Newyorský majster spisovateľ ju vydal začiatkom minulého roka a ešte pred jeho koncom ju čítame vo výbornom slovenskom preklade nášho kolegu, redaktora .týždňa Vladislava Gálisa.

V čase našej uzávierky nebolo jasné, či sa zástupcovia štátov na konferencii o klíme na Bali dohodli na pláne znižovania emisií CO2. Nevieme teda, či sa presadili „ochrancovia klímy“, alebo „blokátori“, ako o priebehu konferencie falošným tónom informovali svetové médiá.

Odtiaľto, zdola, to vyzerá tak, že rok 2007 patril mužovi bez úsmevu. Ty vieš, prečo sa nesmeje, my nie. A nie je to naša vec. Ale trochu sa už obávame, že to s tou jeho studenou tvárou, prísnym zostrihom a horúcou láskou k neslobode preháňa.

Na chodníku sa zjavil prvý ľad a do našich tvárí sa zaprel prvý vietor. Ideme na sever. A stúpame do výšok. Nie je to jednoduché. Od 3000 metrov sa jeden krok dá násobiť troma.

Je to ešte vôbec naša polícia? Po posledných prechmatoch polície, v prípade kazašskej novinárky dosť šokujúceho zákroku, to ani nepôsobí ako prehnaná otázka. Boli toľko diskutované prešľapy polície len zhustenou reťazou nešťastných náhod alebo je to s ňou naozaj také zlé?

Nemám televízor. Nemám ho už pol roka. Za ten polrok som si navykol počúvať rádio. Český rozhlas. Rádiožurnál. Prvý program verejnoprávneho rádia. Hrali na ňom síce strašnú hudbu, čudnú zmes toho najhoršieho z 80. rokov s tým najhorším z našich rokov, ale boli tam informácie.

OdvolávanieNemáme dobrého predsedu vlády. Vybral si katastrofálnych koaličných partnerov, nerešpektuje trh, pravdu ani našu slobodu. Ale jeho odvolávanie na návrh predsedu SDKÚ bolo neskutočne hlúpe.Už dlho som nezažil taký silný pocit trápnosti.

Noc je mokrá. Už hodiny padá z kovového moskovského neba studená sprcha. Sneh. Dážď. Sneh. Masa však kypí. Rozohrieva ju spevácky zbor novou hymnou. Rossija vperiod – Rusko vpred!!!

Dlhé týždne som sa zaoberala myšlienkou, čo bude ten chlap zač. Vedela som, že strávim tri týždne nepretržite s jedným človekom, ktorý mi musí byť aj kamarátom, aj ochrancom, aj výkonným nosičom, aj skúseným sprievodcom.