Keď som ich pred takmer desiatimi rokmi uvidel prvý raz, bolo to niekoľko pekných červených bodiek, ktoré kdesi v diaľke osamotene svietili do tmy za mojím bratislavským oknom, ktorým som z Napoleonského vŕšku pozeral zhora na Petržalku a na Maďarsko a Rakúsko za ňou. Veterné elektrárne boli vtedy pre mňa nóvum, niečo také som zazrel zopárkrát predtým v Dánsku a v Nemecku na pobreží mora, ale tu, uprostred Európy, nie.

„Některý věci jsem si vyfilozofoval už v pěti letech. Říkávali, že jsou věci, které si nekoupíš – lásku, zdraví… Vydedukoval jsem si, že když dostanu nemoc, třeba rakovinu, tak tam příčinná souvislost mezi tím, že mám peníze, a nemocí je nesmysl. Takže furt je lepší mít případně rakovinu a peníze, než mít rakovinu a nemít peníze.“

Je to tam ako z príručky politickej korektnosti, ako si ju asi predstavuje komerčná televízia: tučný, chudá, starý, mladý, prirodzená, silikónová, štíhla, moletná, slobodní, zadaní, rozvedení, detní i bezdetní, svetobežníci i domasedi z malomesta, chýba už len exot inej farby pleti a homosexuál, ktorý otvorene priznáva svoju orientáciu, ale možno sa ešte dočkáme nejakého coming outu v priebehu vysielania.

„Mahomet: Je třeba nové víry, je třeba nových okovů; je třeba nového Boha pro svět zaslepenců.“

Mal som tri sny. Chcel som byť smetiar, ale iba ten, ktorý stojí vzadu na aute. Druhým snom bol spevák a tretím pilot. Tie posledné dva sa mi splnili.

Slovensko nemá veľa ľudí, ktorých práca znesie svetové kritériá. A ešte menej je tých, ktorých prácu ocení samotný svet. V slovenskom filme sa za posledné roky udial zázrak. Na malý počet nakrútených filmov veľa medzinárodných úspechov. V dokumente ide až o generačnú vlnu.

„Veľmi nás mrzí, že nám trvalo tak dlho, kým sme sem prišli,” dychtivo sa ospravedlnila Beth Gibbonsová v závere koncertu. Ale tých 75 koncertných minút vynahradilo dvadsať rokov, ktoré plynú od oficiálneho vzniku kapely.

Nedávno sme tu (v čísle 24/11) načali voňavú tému kávy a kultúry jej prípravy a pitia. Vieme už, ako rozoznať dobrý podnik a dobrého baristu, ktorý vie pripraviť dobré espresso. Lenže kávičkár chce skvelú kávu piť aj doma, prípadne vo svojej kancelárii.

Je to vlastne také obyčajné video, v ktorom spieva a tancuje sedem dievčat japonskej skupiny AKB48. Všetko by to bolo v poriadku, keby sa manažment skupiny na You Tube nepochválil tým, že jedno z tých dievčat vlastne vôbec neexistuje.