Vygeneroval ju počítač zo zvyšných šiestich členiek. Zoznámte sa, volá sa Auguchi Aimi. Je na nerozpoznanie od svojich kamarátok, akurát na ulici alebo v živote ju nikdy nestretnete. Žije len vo virtuálnom svete.
Na internetových diskusiách táto správička spôsobila dosť veľké pozdvihnutie na tému, kam ten svet speje, keď si už nemôžeme byť istí ani tým, či nás náhodou nezabáva iba počítačový výplod fantázie inak celkom prefíkaného marketingu populárnej japonskej skupiny. Nie je to nič nové. Vo svete populárnej hudby majú vymyslené postavy svoju tradíciu. Napríklad Boney M, aj tí spievali, tancovali a usmievali sa do kamery v „endéeráckom“ programe Ein Kessel Buntes, ale v skutočnosti ich pesničku nahral a naspieval niekto iný. Aký je teda rozdiel medzi Aimi a štyrmi čiernymi zabávačmi z „Pestrého kotla“? Žiadny, obe mená sú virtuálne, len dnes na to netreba živých ľudí, stačí použiť počítač.
Zaujímavé je, že to človeka ešte vôbec prekvapí, pretože na vymyslený svet reklám sme si zvykli. Niekto tomu hovorí dobrý marketing, iný klamstvo. Zoberte si napríklad obaly potravín. Aj malé dieťa vie, že fotka krásnej mrazenej pizze sa vôbec nepodobá tomu zošúverenému výrobku, ktorý sa nachádza vnútri škatule.
Toto zmýšľanie si v posledných rokoch prisvojil aj hudobný šoubiznis, ktorý kedysi hviezdy objavoval, no dnes si ich radšej vyrobí. Vyberie si pohľadné typy, zoženie skladateľov, ktorí im napíšu pesničky a vypustí to v peknom balení rovno do sveta. A ono to funguje! Síce na jedno použitie, ale predsa. Mediálny šum okolo AKB48 (inak zvláštny názov pre kapelu, znie to skôr ako výrobné číslo pre plazmový televízor), nie je ani tak o Aimi, ale skôr o tom, že súčasná popmusic je umelšia ako kedykoľvek predtým. Netreba si robiť ilúzie o hudobnom šoubiznise. Ten bol vždy nastavený tak, aby zarábal, no pri tom balaste dostali šancu aj talentovaní outsideri, ktorí sa vymykali z davu, a svojimi pesničkami dokázali zmenili svet. Dnes by však už asi Nirvana do rádií neprerazila, znela by hlučne, radikálne a príliš vyzývavo. Ale načo hľadať nového Kurta Cobaina? Stačí si ho vyrobiť v počítači – pekného, učesaného a milého. Ako Aimi.
Na internetových diskusiách táto správička spôsobila dosť veľké pozdvihnutie na tému, kam ten svet speje, keď si už nemôžeme byť istí ani tým, či nás náhodou nezabáva iba počítačový výplod fantázie inak celkom prefíkaného marketingu populárnej japonskej skupiny. Nie je to nič nové. Vo svete populárnej hudby majú vymyslené postavy svoju tradíciu. Napríklad Boney M, aj tí spievali, tancovali a usmievali sa do kamery v „endéeráckom“ programe Ein Kessel Buntes, ale v skutočnosti ich pesničku nahral a naspieval niekto iný. Aký je teda rozdiel medzi Aimi a štyrmi čiernymi zabávačmi z „Pestrého kotla“? Žiadny, obe mená sú virtuálne, len dnes na to netreba živých ľudí, stačí použiť počítač.
Zaujímavé je, že to človeka ešte vôbec prekvapí, pretože na vymyslený svet reklám sme si zvykli. Niekto tomu hovorí dobrý marketing, iný klamstvo. Zoberte si napríklad obaly potravín. Aj malé dieťa vie, že fotka krásnej mrazenej pizze sa vôbec nepodobá tomu zošúverenému výrobku, ktorý sa nachádza vnútri škatule.
Toto zmýšľanie si v posledných rokoch prisvojil aj hudobný šoubiznis, ktorý kedysi hviezdy objavoval, no dnes si ich radšej vyrobí. Vyberie si pohľadné typy, zoženie skladateľov, ktorí im napíšu pesničky a vypustí to v peknom balení rovno do sveta. A ono to funguje! Síce na jedno použitie, ale predsa. Mediálny šum okolo AKB48 (inak zvláštny názov pre kapelu, znie to skôr ako výrobné číslo pre plazmový televízor), nie je ani tak o Aimi, ale skôr o tom, že súčasná popmusic je umelšia ako kedykoľvek predtým. Netreba si robiť ilúzie o hudobnom šoubiznise. Ten bol vždy nastavený tak, aby zarábal, no pri tom balaste dostali šancu aj talentovaní outsideri, ktorí sa vymykali z davu, a svojimi pesničkami dokázali zmenili svet. Dnes by však už asi Nirvana do rádií neprerazila, znela by hlučne, radikálne a príliš vyzývavo. Ale načo hľadať nového Kurta Cobaina? Stačí si ho vyrobiť v počítači – pekného, učesaného a milého. Ako Aimi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.