Neviem, ako u vás na Slovensku, ale u nás v Česku je to už takmer kampaň. Kampaň proti poľským potravinám. V poľských potravinách sa údajne roky používala soľ, ktorá bola určená na posýpanie chodníkov, poľské sliepky chovajú v malých klietkach, ktoré nezodpovedajú normám Európskej únie, a tak ich stotisíce vrátili od českých hraníc. V dôsledku toho dnes jedno vajíčko stojí toľko, koľko pred Vianocami stála celá omeleta. No a dnes, keď som išiel do Českej televízie, mi takmer prišlo nevoľno, keď Česká potravinárska inšpekcia odhalila, že v akejsi poľskej saláme, ktorá mala byť z bravčoviny a hovädziny, objavili pomleté kuracie kosti.

Strávila som noc a deň s ľahkými ženami. Milujú ma. Na rozdiel od ostatných žien ich neodsudzujem a na rozdiel od mužov sa na ne pozerám očami, nie pohlavím. Len čo som po dvojročnej abstinentskej pauze vtrhla opitá do nepálskeho Dance Baru, spolu s jeho majiteľom a dvoma ďalšími kamošmi, mala som ich stále okolo krku. Napriek tomu, že jeden z mojich kamošov je najslávnejším nepálskym spevákom, o neho baby ani nezakopli. Za to na mojich kolenách sedela permanentne jedna a okolo krku som mala druhú. Stali sme sa sestrami, vymenili si náramky a prstene. Dance bar je nepálska špecialitka.

Verejnoprávna televízia pripravila na minulú stredu okrúhly stôl, aktuálne zaradený do vysielania. Vyslyšala tak volanie aktivistov. No pripomeňme, že na bratislavskom Námestí SNP spolu s volaním po okrúhlom stole v televízii odznelo aj tvrdenie, že dnes pracujú novinári s oveľa silnejšou autocenzúrou ako v časoch socializmu. Čo je teda dosť bláznivé tvrdenie.

Stačí len siahnuť do skrinky s koreninami vo vašej kuchyni, aby ste držali v ruke vec, ktorá je zhmotnením intríg, krvavých bojov a dokonca aj jednej genocídy. Malé voňavé jadierko, ktorému hovoríme muškátový orech.

Práva ľudí sú dobrou vecou. Sociálne istoty sú taktiež dobré. Teda čím viac práv a istôt, tým lepšie, no nie? Nie nevyhnutne. Nie za akúkoľvek cenu. Nie na úkor povinností, a nie na úkor zodpovednosti. Niekedy je nutné menej práv a viacej povinností, menej istôt a viacej osobnej zodpovednosti.

Hovorí, že sled udalostí, ktoré povedú k hyperinflácii v eurozóne, sa už začal. A obchoduje so zlatom, lebo verí, že v budúcnosti na ňom opäť budú založené naše peniaze. Americký finančník James Turk.

Debaty o tom, ktoré remeslo je najstaršie, zväčša nevedú nikam – iba ak do tlačou ťažko zmapovateľných vôd konverzácie. Žiadnej podobe slušnosti však hádam neublíži, ak nastolíme premisu, že ak nejaké najstaršie remeslo existuje, nepochybne musí mať niečo dočinenia s daňami.

Vydávanie neúspechu za víťazstvo je neoddeliteľnou súčasťou rokovaní o klimatických zmenách už 20 rokov. Posledné kolo rozhovorov, ktoré sa uskutočnilo v decembri v juhoafrickom Durbane, nebolo výnimkou. Rokovania o klíme uviazli na mŕtvom bode hneď po katastrofálnom kodanskom summite v roku 2009, kde závratné očakávania narazili na tvrdú politickú realitu.

Tak je to konečně tady, poslední (nikoli nejposlednější) summit cestu k fiskální unii eurozóny (Anglie nepodepsala) přísně narýsoval! Disciplinu předevšími i kdyby vedla k eurogeddonu! Automatické sankce za přestupky vůči maastrichtským pravidlům, kontrola státních rozpočtů z centra Unie (teď už Frankfurt), ústavní pojistky, sjednocení daní a výdajů. První krok k Fiskalunionu. Za německý požadavek sine qua non, aby se nemyslitelné mohlo stát myslitelným a Německo smělo přispívat do společné neústavní kasy. Chudáci Němci, bylo jim slíbeno, že se tak nikdy nestane, na rozdíl od Švédska nesměli ani hlasovat, a teď jim politici vnucují názor, že euro, unie i společný trh tvoří nerozbornou jednotu společné Evropy i Německa, kterou oni musí zachránit. Chtěli být dobrými Evropany a teď mají to, co popsal trefně lidový tisk: Deutschland, Deutschland, zahl´ fur alles…

„Editori sa vždy chcú zbaviť repetícií, no ja ich mám rád. Opakovanie je súčasťou poézie, takže sa nikdy neváham opakovať.” Vskutku, nová kniha Michela Houellebecqa je zopakovaním všetkých doterajších trikov, ktoré sa zaslúžili o Francúzov hviezdny status.