Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z Prahy píše Roman Joch

.roman Joch .časopis .klub

Práva ľudí sú dobrou vecou. Sociálne istoty sú taktiež dobré. Teda čím viac práv a istôt, tým lepšie, no nie? Nie nevyhnutne. Nie za akúkoľvek cenu. Nie na úkor povinností, a nie na úkor zodpovednosti. Niekedy je nutné menej práv a viacej povinností, menej istôt a viacej osobnej zodpovednosti.

V roku 1912 sa potopil Titanic a v roku 2012 Costa Concordia. V roku 1912 ľudia nemali toľko práv a istôt ako dnes. Zato mali zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Bolo samozrejmé, že keď sa Titanic potápal, v záchranných člnoch mali ženy a deti prednosť. Mužmi, ktorí sa do nich pchali, sa opovrhovalo. Posádka vyfasovala revolvery, aby ich prípadne postrieľala. Z Titanicu sa tak zachránila väčšina žien a detí, aj tých najchudobnejších. A väčšina mužov, aj tých najbohatších, zahynula. Boháč John Jacob Astor najprv svoju mladú tehotnú manželku bezpečne usadil do záchranného člna, a potom stoicky zostal na palube. Benjamin Guggenheim sa preobliekol do svojho najlepšieho večerného fraku a s cigarou a šampanským na palube kráčal v ústrety svojmu osudu. Tak umierajú džentlmeni: buď so zbraňou v ruke, alebo so šampanským. A, nemusím hádam dodávať, kapitán Edward Smith svoju loď neopustil.

Ľudia roku 1912 nemali toľko práv a istôt ako ľudia roku 2012, ale zato dokázali správne žiť i správne zomrieť. Mali zmysel pre povinnosť a zodpovednosť.

Keď sa potápa loď, na kterej sú vaše deti či vnúčatá, chcete, aby tí muži na palube mysleli predovšetkým na svoje práva a istoty, alebo na svoje morálne povinnosti a svoju spoločenskú zodpovednosť? A chcete, aby tým kapitánom bol radšej Edward Smith, alebo Francesco Schettino? Keď sa potápa loď s vašimi deťmi či vnúčatami, chcete, aby na palube boli muži skôr z roku 1912, alebo roku 2012?

Za posledných sto rokov ľudia toho mnoho získali. Ale tiež niečo dôležité stratili. Niečo, čo v dnešnej dobe strašne chýba. Niečo, čoho je dnes veľmi potreba.

A ľudia, ktorí majú zmysel pre povinnosť a zodpovednosť, aj keď idú ku dnu či sa stratia v džungli, sa žiadnej sasanky alebo gorily báť nemusia. A my sa nemusíme obávať ich.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite