Emil, včera som si spomenul, ako sme spolu chodili na strednú školu, lebo som na ulici stretol dcéru tej vedúcej družiny mládeže, čo usedavo plakala, keď zomrel Stalin, nemohla sa ani nadýchnuť, taký usedavý bol ten plač. Nikto v celej škole tak usedavo neplakal.

Blíži sa obdobie, keď sa celé húfy gourmetov, kuchárov a gastronautov rozbehnú do Piemontu, aby na trhoch v mestečku Alba ulovili ten najväčší kulinársky poklad. Sú tam ochotní vysoliť desaťtisíce eur za nenápadnú zvráskavenú guľôčku.

Emil, prišiel som na to, predovšetkým vďaka rozhovorom s Pajdušákovou, že ľudia najľahšie uveria tomu, čo je neuveriteľné. Tak ako Pajdušáková uverila, že bude koniec sveta, a potom bola sklamaná, keď nenastal. Teraz bolo desiate výročie tej tragédie v New Yorku a najviac sa písalo o tom, že to nebolo tak, ako to vyzeralo, že to je, že to bolo celkom inak, že si to Američania zorganizovali sami, skrátka, že oficiálna verzia klame.

Fanúšikovia, fanovia, nerdi, geekovia, otaku, trekkies, trekkers, questers, kartičkári, scifisti, mangáči, a tak ďalej, majú mnoho rôznych mien, žiadne nie je dostatočne široké, aby ich zastrešilo všetkých. Navzájom sa nikdy nezhodnú, ale rozumejú si lepšie, ako s tými zvonku.

Niečo visí vo vzduchu a nebude to rádioaktívny spad. Pokiaľ sa človek vedome nebráni, na iné, ako na Jóbove zvesti už ani nenarazí. Nedá sa inak pristupovať k svetu a uchovať si dôstojnosť, len cez masku irónie a sarkazmu. Tvár sa krčí od úsmevu, ale v očiach ho niet, len nekonečný smútok občas prerušený zlovestnými plamienkami zadosťučinenia. Akoby tie oči vraveli: všetko je zle a dobre vám tak, nech to všetko zhorí v pekle.

Jedenásteho septembra pred desiatimi rokmi som si urobil také malé súkromné preteky cez polovicu Slovenska. Až skoro niekde pod Tatrami sa konalo prvé spoločné cvičenie českej a slovenskej armády od rozpadu federácie, čo bola pre čerstvého stáleho spravodajcu na Slovensku a na okolí téma na veľkú reportáž.

Padajúce lístie a prvý chlad vyženie masy z pláží späť do obývačiek. A na tento moment sa už niekoľko mesiacov chystajú televízie: nová televízna sezóna prichádza.

Niekedy sa nechávame uchvátiť rôznymi kulinárskymi vychytávkami a drahými delikatesami. Tie chuťovo najzaujímavejšie suroviny však bývajú často veľmi nenápadné a považujeme ich za banálnu súčasť nášho jedálnička. Ako napríklad kapusta.

Neuveriteľné zmätky, ktoré od vyslovenia nedôvery počas celej schôdze až po piatkové finále panovali na politickej scéne, sú samy osebe svedectvom, akou kolosálnou nezodpovednosťou bolo zvrhnutie vlády. Aj keď kľúčové argumenty, že náklady tejto havárie rozumu vyjdú krajinu draho, ešte len prídu, tých desať dní chaosu, ktoré sme so šťastím prežili, sú mementom.

Najprv zachutila bežným rybárom a stala sa jedlom chudobných. Po čase si suverénne zasadla za vrchstôl tých najvyberanejších hostín aristokracie. Na ľadovej triešti si tam doteraz hovie spokojne uvelebená ustrica.