Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová skončila druhá v ďalšom slalome Svetového pohára. V americkom Killingtone viedla po prvom kole, v druhom ju po chybe predstihla Michaela Schiffrin.

Chuť mora

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Najprv zachutila bežným rybárom a stala sa jedlom chudobných. Po čase si suverénne zasadla za vrchstôl tých najvyberanejších hostín aristokracie. Na ľadovej triešti si tam doteraz hovie spokojne uvelebená ustrica.

.len málo dobrôt sa tak intenzívne spája s ľudským erotickým životom ako práve tento mäkkýš. Možno je to tým, že už jej chuť a najmä podoba vždy v spoločnosti provokovali na šteklivé reči pri stoloch. Často bola vynikajúcim objektom na to, ako priviesť pýriacu sa slečnu ešte do väčšieho pomykova. Či už v roztopašnej spoločnosti umelcov, alebo prísnej spoločnosti biológov – veď si len pomyslite  – ustrica je obojpohlavná a za sezónu svoje pohlavie mení minimálne dvakrát. V každom prípade, svoje meno podedila už dávno-pradávno po bohyni vojny a milostnej vášne Ištar a vraj aj samotná grécka bohyňa lásky Afrodita sa vynárala z mora práve na lastúrach z ustríc. Ustrica je skrátka lahôdkou, ktorá vyvoláva nebývalo veľa vášne.
Poznám jej fanatických vyznávačov a nemiernych konzumentov, poznám aj jej vyslovených odporcov, ktorí by niečo také klzké a nevzhľadné v živote nevložili do úst. Len čo však vybíjaný odporca čo len raz prekoná svoje zábrany a prehltne ustricu, zmení sa v sekunde na jej nemierneho vyznávača. Snaží sa vždy hneď jej chuť pomenovať. No nejde to, jazyk zlyháva. Ten, čo zjedol ustricu, ostane len bezradne stáť so zahmleným pohľadom, a potom povie jedno slovo –  more. Ustrice majú veľmi jemnú morskú chuť, niektorí labužníci dokonca vedia presne rozoznať podľa chuti jednotlivé druhy, a teda moria a oceány, kde sa dané ustrice narodili. Takých nájdete netrpezlivo podupkávať napríklad pri ustricovom bare v obchodnom dome Harrods v Londýne.
Ustrice sa jedia v najlepšom prípade surové, len pokvapkané citrónovou šťavou alebo pikantnou zálievkou s čili alebo chrenovým základom. Tí, ktorí sa hrozia predstavy, že im ustrica v krku pri jedení ešte žije, sa nemusia báť. Ustrica je veľmi citlivá na zmenu vodného prostredia, čiže hneď po zakvapkaní citrónom umiera. Vždy sa pri tom jemne zachveje a vy vtedy viete, že pred sekundou ešte žila a môžete ju spokojne zjesť. Mŕtve ustrice sa konzumovať nesmú, človek sa nimi môže priotráviť. V dobrej reštaurácii sa na stôl taká ustrica nikdy nedostane, kuchár vie živé ustrice veľmi ľahko rozoznať od tých mŕtvych.  Po otvorení lastúry, čo vonkoncom nie je ľahká záležitosť a používa sa na to špeciálny krátky nôž, skontroluje, či sa ustrica hýbe. Takisto po vyliatí vody, ktorú mala ustrica v lastúre, počká, či si sama do nej napumpuje novú. Táto jemná a delikátna morská voda sa potom vysŕkne spolu s telíčkom úbohej ustrice.
Čašník ustrice podáva na tácni plnej ľadovej triešte. To aby boli v chlade a držali sa pri živote čo najčerstvejšie. Samozrejme, čím bližšie ste k moru, tým čerstvejšie ustrice dostanete. Bežne v reštauráciách dostanete ustrice aj mimo sezóny, pretože sa umelo pestujú. Ak by ste chceli skutočnú, nepestovanú ustricu, sezóna sa práve začína. Labužníci prisahajú iba na surovú ustricu, no ona vynikajúco chutí aj vypražená, restovaná či gratinovaná. Ak nedokážete prekonať odpor z jej konzistencie zasurova, pokojne siahnite po týchto variantoch. Ale tú príslovečnú chuť mora už nečakajte. Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite