Uplynulo dnes osem rokov, odkedy nás predišiel do večnosti jeden z najvýznamnejších Slovákov našej generácie - Anton Srholec. Pred niekoľkými rokmi pre .týždeň napísal: „Nie. Neverím v smrť. Beriem svoj život ako transformáciu, premenenie. Vyzlečiem sa z ľudského tela, je to len odchod z tohto sveta. Sme duchovné bytosti. Je nám dané prežiť na tomto svete, aby sme prišli tam.“ Pri tejto jeho viere je ľahšie nebáť sa smrti a žiť v očakávaní večnosti. Pozrite si krátke video s jeho pohľadom na Slovensko.

V prvej tohtoročnej relácii Braňo Závodský Naživo v Rádiu Expres bol hosťom šéfredaktor .týždňa.

V utorok 16. januára sa stala naplnená pražská O2 Aréna dejiskom prvého z dvojice veľkolepých koncertov Mariky Gombitovej.

Ako sa máme rozprávať a diskutovať, keď dnes absolútne nezáleží na tom, či je váš argument pravdivý alebo nie? Dokonca čím sa informácia javí ako menej pravdepodobná, tým jej ľudia skôr uveria. Je teda diskusia v našej spoločnosti ešte možná?

Asi by ste márne hľadali a len ťažko našli človeka, ktorý žije v tejto krajine, a informácia o sérií protestov proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry ho úplne obišla. Keď zadáte do vyhľadávača výraz špeciálna ako prvé slovné spojenie vám vyhodí špeciálna prokuratúra, až potom spojenia ako špeciálna škola či špeciálna pedagogika. A nielen plné námestia, odvážni rečníci, slová, ktoré odzneli na tribúnach, ale aj originálne transparenty boli a sú neodškriepiteľnou súčasťou týchto zhromaždení.

Pseudonym Kamila Bartošku nie je na Slovensku ani zďaleka taký skloňovaný ako u bratov Čechov, stále by sa dal však považovať za jedného zo známejších českých „youtuberov“.

„Viera je schopnosť vnímať skutočnosť ako oslovenie: snaha načúvať, učiť sa porozumieť, byť pripravený odpovedať. Som presvedčený, že je to tá vôbec najvzácnejšia (a zároveň najzaujímavejšia, najdobrodružnejšia) možnosť, ktorú ľudstvo ponúka: žiť svoj život ako dialóg, v stálom načúvaní a odpovedaní, žiť pozorne a zodpovedne.“ Tomáš Halík

Ľudský imunodeficienčný vírus (HIV) predstavuje významnú sociálnu a ekonomickú záťaž ako pre pacientov, tak aj pre krajiny. Vývoj liekov na HIV nebol úplne priamočiary.

Začnem osobným vyznaním. Moju, dnes odchádzajúcu, generáciu postihol nebývalý osud: boli sme odsúdení žiť postupne vo ôsmich rozdielnych politických režimoch. Každý z nich mal svoje „jedine správne“ hodnoty a nútil občanov, aby ich prijali a vyznávali.

„Láska je zodpovednosť jednotlivého ja za jednotlivé ty: v tom je rovnosť, ktorá nemôže byť v žiadnom cite, rovnosť všetkých, ktorí milujú – od toho najmenšieho až k tomu najväčšiemu, a od toho, ktorého život, blažene ukrytý, je uzatvorený v živote milovaného človeka, až k tomu, kto je po celý život pribitý na kríži sveta a kto sa odvážil a je schopný čohosi nesmierneho: milovať všetkých ľudí.“ Martin Buber