Fotka z minulého storočia, čím staršia, tým väčší lesk, na nej slávna lokálna pamiatka, pod ňou košatá diskusia o nevkusnom nákupnom centre či inej opache, ktorú namiesto pôvodnej budovy postavili zlí developeri.

V septembri v roku 1914 sa v Ľvovskej oblasti oddelila od ustupujúcej rakúsko-uhorskej jednotky subtílna postava. Vyčerpaný vojak si ľahol vedľa cesty, že počká na svoju smrť. Od toho dňa je František Gellner nezvestný.

Nedávno prebehla médiami správa, že dvaja zatknutí britskí občania, Yusuf Sarwar a Mohammed Ahmed, si pred odletom na bojiská v Sýrii po boku teroristov objednali cez internet na čítanie do lietadla dve knižky -  Islam for Dummies a Koran for Dummies. Média neuvádzajú, ktorý z nich ktorú.

Každá z piatich Čechovových hier má silnú psychologickú i spoločenskú tému. Čajka je hra o umení a šmíre. Ujo Váňa je hra o obeti. Váňa a jeho neter sa obetujú pre prof. Serebriakova. Myslia si, že je to veľká osobnosť, no zistia, že je to len prázdny egoista. Žili zbytočne. Ivanov je hra o vyhorení. Ivanov chce reformovať hospodárstvo, ožení sa netradične. Láska sa skončí, aj ideály, má dlžoby. Nespokojný so sebou sa zastrelí. Višňový sad je hra o aristokratoch, neschopných podnikať. Žijú na dlh. Odmietnu reštrukturizovať dlhy. Tak mladý podnikateľ rozparceluje višňový sad na parcely pre vily. Tri sestry sú jediná hra Čechova z prostredia vojakov.

Človek otvorí fľaštičku s čírou tekutinou a zrazu mu do nosa vkĺzne esencia toho najrozpálenejšieho leta. Cítiť v nej prach na cestách, tichý pohyb stebiel trávy, no najmä mäkký dotyk padajúcich červenožltých lupeňov. To všetko skrýva ružová voda.

Dňa 21. augusta 2014 na Václavskom námestí v Prahe prebiehala akcia, ktorá mala pripomenúť inváziu „spriatelených“ armád Varšavského paktu v roku 1968. Hrali tam skvelé undergroundové kapely, ľudia sa fajn bavili. Sem-tam nejaký ten rečník nikomu neprekážal. Dôležité bolo, že hovoril krátko a nebol to práve aktívny politik. Na tom istom námestí paralelne vystupovali aj iné kapely a osamelí hudobníci, posedávali žobráci, potulovali sa drogoví díleri, turisti z celého sveta, ľudia postávali pri stánkoch s klobáskami a pivom, hmýrili sa okolo obchodov.

Tá správička zanikla v toku každodenných udalostí. Je zdanlivo zanedbateľná, ale aj tak ma zarazila. Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila sankciu za vysielanie príspevku Filipa Domovca v Rádiožurnále zo dňa 10. februára 2014 o niektorých nositeľoch štátnych vyznamenaní za čias prezidenta Gašparoviča. Rada usúdila, že „obsah príspevku porušil zákon, keďže sa nedržal požiadavky na objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov a oddeľovania názorov a komentárov od informácií spravodajského charakteru“. Sankciou má byť odvysielanie oznamu o porušení zákona tri dni po sebe pred tou istou reláciou. Toľko strohá správa.

Rastie na piesčitých pôdach s dostatkom slnka, predovšetkým v Stredomorí. No aj u nás sa mu mimoriadne dobre darí. Vďaka svojej prenikavej, sladkasto záhrobnej vôni patrí medzi najobletovanejšie bylinky sveta. Tymián je totiž láska na prvý pohľad.

Včera som videl večerné správy. A po nich unikátny dokument o hitlerovskej vyšinutosti a posadnutosti v rámci svetovej vojny! Som toho plný. Cítim, že pach smrti nás obchádza horšie ako bezhlaví motorkári, predbiehajúci gazdu s vozom sena, z ktorého mu trčí kosa. Zdá sa, že ľudsky zorganizovaná smrť je pre kresťanskú morálku tabu.

Chcem písať o neškodnej hlúposti, nie o vražednej – nie o tom, čo sa stane, keď primitívom zveríte protilietadlový systém BUK. Začnem letnou témou. Ale nakoniec dôjde aj na Západ a Východ. Skôr než Putinovo Lockerbie zrušilo letnú sezónu, žartovali české médiá na účet poslanca Stanislava Humla. Pán Huml je dopravný policajt, bývalý člen KSČ a potom iných strán, ktorý hrá veľmi potrebnú úlohu parlamentného hlupáka: ak nie je v lete o čom písať, stačí nastaviť mikrofón, a on už niečo capne. (Títo ľudia sú cenní – aj priemerní voliči si vďaka nim môžu pripadať bystrí.)