Možno ste čítali smutný a silný príbeh 29-ročnej onkologickej pacientky Brittany Maynardovej, ktorá sa rozhodla, že prvého novembra zomrie.

Zasa ste dočítali knihu s istotou, že vy takú a lepšiu dáte počas jazdy v špičke? Smelo skúšajte, november je mesiac tvorivého písania. Kým sa skončí, napíšte 50 000 slov vlastného románu.

Vzhľadom na to, ako často Nobelov výbor svojimi rozhodnutiami prekvapí, neradno dopredu tipovať laureátov Nobelových cien. Ale niekedy sa to dá urobiť pomerne spoľahlivo.

Na vzácnych miestach, kam ešte noha developera nevkročila, v nádherných industriálnych priestoroch pražskej Meet Factory, sa konal prvý ročník festivalu Magorův Smíchov. Ešte dnes sa spamätávam z jeho atmosféry, hoci to bude už týždeň, a rozmýšľam, ako je možné, že niektorí ľudia dokážu ešte aj po smrti robiť čarovné veci a spájať iných ľudí neuveriteľným, priam zázračným spôsobom. Ivan Martin Jirous, básnik a disident, zvaný Magor, to robil celý život. A tak nie div, že jeho duch sa vznášal celým podujatím v tej najlepšej forme, odvaha, radosť a prajnosť sa dala krájať.

Dá sa osudovo zamilovať do mesta? Do Paríža celkom určite. Publicistka Andrea Puková a fotograf Peter Župník pripravili nádhernú knihu, ktorá vám napovie, kam ísť v tomto meste, keď ste zničení z pamiatok a pamätihodností. Volá sa Zaľúbení do Paríža.

Desiateho septembra sa v Piešťanoch začne 9. ročník filmového festivalu Cinematik. Ktoré filmy by ste si na ňom nemali nechať ujsť?

Stretnutia skupiny Bilderberg sú podľa milovníkov konšpirácií nebezpečné a zákerné. Realita je oveľa prozaickejšia a nudnejšia. Bilderberské stretnutia zďaleka nie sú také diabolské seansy. Sú to diskusné a spoločenské stretnutia, to áno, stretávajú sa tu mocní a bohatí, čo tiež sedí, takisto ako fakt, že ide o príležitosť k politickému a ekonomickému lobingu. Ale inak ide o stretnutia, ktorým dominujú vyslúžili dôchodcovia.

Už starogrécky historik Thukydides v svojom klasickom diele objasnil, prečo ľudia vedú vojny. Ide im o strach, záujem a česť.

Na čo myslím, keď píšem? Čo si asi myslí čitateľ? Ako si vyberám pre svoje články a blogy témy? A koho chcem vlastne nimi osloviť, kým otriasť a kým pohnúť? Takéto otázky sú medzi nami, ktorí sa dali na publikovanie svojich názorov a myšlienok, bežné. Takisto u ľudí, ktorí zasvätili svoj život informovaniu v médiách a tlači. Poučka hovorí, že definovať si predmet nášho žurnalistického záujmu je kľúčová vec, najmä preto, aby sme sa ubránili pred prepadnutím sa do absurdných zovšeobecnení, nezačali používať nezrozumiteľný jazyk alebo písať texty, ktoré sa podobajú na vysvetľovací manuál.

Moderné informačné technológie sa od začiatku chápali ako základný znak prevratnosti našej doby, víťazstvo otvorenosti a slobody. Končil sa čas, keď sa dal náš vtedajší svet reálneho socializmu krásne odizolovať od hnusného kapitalizmu a imperializmu. Stačili rušičky Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, zákaz dovozu západnej tlače, prohibícia západných knižiek na trhu, v knižniciach a ich habanie na medzinárodných poštách, kontrola reprodukčnej techniky na každom pracovisku. Počítače akoby neexistovali. Boli to zlaté časy izolácie, ešte aj ten televízny signál sa šíril z Rakúska a Nemecka len do prihraničia.