Výplaty na papieri rastú. Napriek tomu si môžeme dovoliť čoraz menej. Jednou z prekážok zmeny k lepšiemu je dnes aj rozdrobená a rozhádaná demokratická strana spektra.

V týchto dňoch sme svedkami pohybu na domácej politickej scéne. Vznikajú nové strany a zoskupenia za účelom neprepadnutia hlasov demokratických voličov. Výsledok však môže by presne opačný a existujúce strany môžu spadnúť pod 5-percentnú hranicu.

Je šanca, že voľby dopadnú pozitívne pre Slovensko, pre jeho demokraciu, pre jeho bezpečnosť? Je spoločnosť, postihnutá pocitom ohrozenia, ešte schopná robiť dobré rozhodnutia? Ak áno, skúsme začať od seba.

Áno, prezidentské debaty mávajú svoje následky. Na jednej strane sú napriek tomu, aký hurhaj ich obklopuje, bez viditeľného efektu. Politický svet im deň-dva venuje pozornosť, verejnosť si však málo všíma a len krátko pamätá, čo v nich kto povedal. Jeden z kandidátov sa môže chvíľu tešiť z malého vzostupu v prieskumoch, druhý utrpí malý pokles, potom spomienky vyblednú a efekt vyprchá. Kampaňová karavána ide ďalej.

Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) každoročne zisťuje názory ľudí na oznamovanie korupcie, podvodov a inej nezákonnej činnosti. Najnovšie dáta ukazujú, že deklarovaná ochota oznámiť protizákonnú činnosť neklesá. Počet ľudí, ktorí by sa s oznámením obrátili na úrad, aj tento rok vzrástol.

Ako veľmi je polarizovaná spoločnosť po šiestich mesiacoch od atentátu na premiéra Róberta Fica? Analýza DEKK Inštitútu, ktorý sa venuje výskumu sociálnej kohézie (súdržnosti) na Slovensku, potvrdzuje, že situácia zostáva vážnou.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre 360tka.sk, ktorý sa realizoval od 6. do 13. novembra na vzorke 1018 respondentov.

Ukazuje to reprezentatívny výskum Generácie a viera 2024.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre TV Markíza.

Septembrové parlamentné voľby môžu priniesť príklon Slovenska k Východu. Mladí voliči by tomu mohli zabrániť – ale majú záujem pracovať na zlepšení spoločnosti a má spoločnosť záujem o nich? A je to problém len u nás?