Keď som vo štvrtok videl stáť na Pražskom hrade azerbajdžanského prezidenta Ilchama Alijeva vedľa Václava Klausa, trochu som sa zasnil. Baku bolo krásne mesto, už keď som tam prišiel po prvý raz v roku 1991. Taký milý, príjemný a vtedy úžasne lacný Orient, kde sa hovorilo rečou, ktorú som vtedy a možno ešte aj teraz vedel zo všetkých cudzích jazykov najlepšie, teda ruštinou. Aj po tých dvadsiatich rokoch mám v pamäti parádnu chuť šašliku z jesetera, vôňu slaného Kaspického mora, z ktorého na obzore vyrastali ťažné veže, ľahký vánok a aj v tom predjarí príjemné teplo južného okraja Kaukazu.

S tou marihuanou je to naozaj zvláštne. Návyková nie je zrejme o nič viac ako tabak, omamujúca nie je zrejme o nič viac ako alhohol. Na rozdiel od posledne menovaného nespôsobuje ťažkú opitosť a v podstate sa ňou nemožno predávkovať. Tak čo je na nej vlastne také škodlivé? A má aj nejaké užitočné vlastnosti?

Zo slovenskej protidrogovej politiky sa stala krátko po voľbách zásadná politická téma. Najskôr Sulíkovi liberáli avizovali, že predložia návrh o dekriminalizácii marihuany. No väčšmi prekvapil rozsiahly blog Robert Fico, ktorý taktiež podporil liberálnejší prístup. Sú naši politici na správnej ceste?

Dostať na nahrávku život je umenie. Nahrávka je konzerva. Jednotky a nuly, ryhy na vinyle, niečo magnetické na páske či podlhovasté machule na displeji, vyzerajúce ako kefy umyvárky. Ak by sa na svete mal robiť zoznam tých pár výnimiek, keď nahrávka dýcha, pulzuje a ide z nej iskrenie ako na koncerte, nemohli by na ňom chýbať albumy Sny v pŕhľave a Dedina spieva od Chóru vážskych muzikantov. Obe boli nahraté v klube Primaf v Bratislave, v ktorom som nikdy nebol a ani poriadne neviem, kde sa nachádzal a pritom ho považujem za „môj“ klub.

Poznáte tie miesta. Máte ich za rohom, viete, že tam raz chcete ísť, lebo vás zaujímajú a napriek tomu vždy len prejdete okolo. Môže to byť obchod, divadlo, alebo neďaleký kopec.

Prostitútka s troma prsami predáva film. To samo osebe ešte nemusí nič znamenať. Ale ak predáva film, ktorý by mal byť o jednej z najťažších filozofických tém vôbec, o solipsizme, už to čosi znamenať bude. Total Recall, film, ktorý sa od štvrtka premieta v našich kinách, je remakom filmu toho istého názvu, jedného z prvých veľkých hollywoodskych blockbusterov. Hral v ňom Arnold Schwarzeneger a v podstate v ňom išlo o to, že Arnold nevedel rozlíšiť, čo je naozaj a čo akože.

Viem, že mnohých tento text urazí. Tých, čo považujú šport za čosi podradné, aj tých, čo mu rozumejú viac než všetci. Ale nemôžem o tom nepísať, lebo v skutočnosti nejde o šport, ale o človeka.

Posledné tri týždne sa pre túto otázku trápia katolíci aj časť nekatolíckej verejnosti. Plným právom: trnavský arcibiskup Róbert Bezák ako jeden z mála biskupov presiahol hranice svojej diecézy, bol najvýraznejšou tvárou cirkvi a poznala ho celá krajina. Takže prečo musel odísť?

Jednou zo sústavne sa vracajúcich tém na krikľavo neúspešnom júnovom summite OSN Rio +20 bola potreba zmeniť spôsob, akým meriame bohatstvo. Musíme vraj odhodiť našu „posadnutosť" hrubým domácim produktom a vyvinúť „zelený" účtovný štandard.