Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Dostať na nahrávku život je umenie. Nahrávka je konzerva. Jednotky a nuly, ryhy na vinyle, niečo magnetické na páske či podlhovasté machule na displeji, vyzerajúce ako kefy umyvárky. Ak by sa na svete mal robiť zoznam tých pár výnimiek, keď nahrávka dýcha, pulzuje a ide z nej iskrenie ako na koncerte, nemohli by na ňom chýbať albumy Sny v pŕhľave a Dedina spieva od Chóru vážskych muzikantov. Obe boli nahraté v klube Primaf v Bratislave, v ktorom som nikdy nebol a ani poriadne neviem, kde sa nachádzal a pritom ho považujem za „môj“ klub.

Vďaka nahrávkam dvoch koncertov CHVM cítim jeho steny, vôňu, zatuchnutosť, takú dôležitú pre dobré kluby, pot, dokonca mám pomerne jasnú predstavu o jeho interiéri, pódiu, výčape. Vďaka predpotopnej technike nahrávacieho zariadenia (jeden mikrofón zavesený v klube) sa podarilo zachytiť hudbu, texty, divákov, pohľady medzi členmi kapely, ich dialógy, celú atmosféru v úchvatne vyváženej podobe.
Sny v pŕhľave i Dedina spieva sú stelesnením klubových koncertov osemdesiatych rokov so všetkým dobrým, čo vtedy takéto koncerty znamenali, so svojou živelnosťou, radosťou, že sa ľudia vôbec mohli stretnúť, milým spikleneckým pocitom, s výnimočnou spolupatričnosťou medzi muzikantmi a počúvajúcimi. Na chvíľu bol svet divý, farebný a slobodný. Sloboda je tým, čo je pri oboch nahrávkach podstatné. CHVM bola slobodná skupina, kde nebola dôležitá dokonalosť a virtuozita podania, ale virtuozita nápadu. Nehrajú koncert, ale divadelné predstavenie, kde vťahujú návštevníkov nenásilne do svojho sveta a oni sa tam nechajú radi zatiahnuť. Akoby šlo o živú skúšku, teraz by sa to asi označilo ako performance. Hrajú nevšedne, nadšenecky a vášnivo, ešte aj keď sa pomýlia, je v tom počuť hravosť, a nie chybu. Výborná hudba, skvelé texty, najlepšie klávesové sólo na svete v piesni Love 85, sprievodné slovo Jula Beritha, ktoré som vždy počúval podobne fascinovane ako dialógy Lasicu a Satinského. Kedysi som povedal, že za najlepšie slovenské albumy považujem ich a Filipov Bolo nás jedenásť. Najlepšou live nahrávkou sú Sny v pŕhľave prenasledované tou s názvom Dedina spieva od trenčianskych alternatívnych kráľov Chór vážskych muzikantov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite