Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA James Meek: Skutky z lásky (Inaque.sk)
Angličan píše o Rusku v porevolučných rokoch. Nezostane na povrchu a nebude tomu chýbať ruská hĺbka? Je to podobná obava ako pri amerických remakoch európskych filmov. James Meek však, našťastie, nikoho neprerába ani nenapodobňuje. Skutky z lásky je román len a len jeho. Väčšina z neho sa odohráva v roku 1919 v mestečku Jazyk hlboko v sibírskych lesoch. O definitívnom víťazstve boľševikov už takmer nikto nepochybuje. Aj v Jazyku, kde ešte teoreticky vládnu bieli, no v skutočnosti má mestečko vo svojej správe asi stočlenná jednotka československých legionárov, už počuť streľbu a výbuchy z blízkeho Verchovného luku. Legionári, vedení vyšinutým kapitánom Matulom, sú v Jazyku uväznení. Snívajú o Československu, krajine, ktorá vznikla až po ich odchode z Rakúsko-Uhorska, no možnosť dostať sa bez ujmy do Vladivostoku a odtiaľ okolo zemegule domov je čoraz menej reálna. V Jazyku žije aj skupina náboženskej sekty kastrátov, ktorí veria, že odrezaním údov sa zmenili na anjelov. Všetko ešte skomplikuje príchod tajomného človeka menom Samarin, ktorého sme na prvých stranách knihy zahliadli ako mladého anarchistu. James Meek postupne rozpletá zimou stuhnuté uzly príbehu, spoznávame charaktery ľudí, vciťujeme sa do bezútešnosti porevolučného Ruska. Chlad, tma, blato, krutosť, zúfalstvo a láska. Všetko v správnom pomere. Angličan píše o Rusku pútavo.
.jk

FILM Rozchod Nadera a Simin
(Réžia: Asghar Farhadi, Iran 2011)
Nemá ešte ani rok a už je ovenčený cenami tak, že sa pod nimi musí prehýbať – má Oscara za Najlepší cudzojazyčný film, má Zlatý Glóbus a ďalších približne 50 metálov a vyše dvadsať nepremenených nominácií. Pekná bilancia pre pekný film. I keď, pekný asi nie je to najpresnejšie slovo. Lebo autorská snímka Asghara Farhadiho je smutná. Smutná spôsobom, ktorý je oslovujúci a vypovedajúci, pretože je reálny, životný, do takého čohosi sa môže namočiť hocikto z nás. A je takmer jedno, či bývame v Iráne, alebo v tej demokratickejšej, menej zošnurovanej časti sveta. Nader a Simin sú manželia, majú -násťročnú dcéru Termeh (skvele ju stvárňuje režisérova dcéra Sarina). Po dlhých mesiacoch vybavovačiek im úrady  konečne udelili víza, aby mohli opustiť krajinu. Kvôli dcére, kvôli jej budúcnosti v slobodnejšej krajine. Lenže vec skomplikovala choroba Naderovho otca, prudko sa zhoršujúci Alzheimer, ktorý si vynucuje dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť. Nader nemieni odísť a nechať otca samého, nemieni ani súhlasiť s rozvodom, čo navrhla Simin, aby mohla emigrovať sama s Termeh. Patová situácia. V šachu sa už z takéhoto bodu nedá ísť hlbšie, v realite áno. Nader hľadá opatrovateľku pre otca, Simin sa odsťahuje k rodičom, Termeh sa v tom všetkom pláca ako ako dieťa v puberte, ktorému sa pred očami rozpadáva celý svet – rodina.
.zm

KNIHA Ján Zambor: Kniha ruskej poézie
(Vydavateľstvo M. Vaška, 2011)
Vyše 400-stranová antológia ruskej lyriky od začiatku 19. po začiatok 21. storočia predstavuje Zamborove preklady, ku ktorým napísal úvod, poznámky, medailóny tridsiatich dvoch básnikov a vybral i obrazový materiál: fotografie (aj vlastné, napríklad Zambor s Ajgim, Zambor s Voznesenským), kresby, reprodukcie obrazov, portréty i autoportréty. Kniha má aj peknú grafickú úpravu (Miroslav Cipár). Toto všetko veľmi vhodne a príťažlivo dopĺňa výber z tvorby známych i menej známych, po rusky píšucich poetov (Puškin, Lermontov, Briusov, Blok, Chlebnikov, Jesenin, Achmatovová, Cvetajevová, Pasternak, Voznesenskij, Ajgi, Okudžava či Vysockij), podľa Zambora dôležitých básnikov, pričom dôraz dal na poéziu 20. storočia. Nezaradil sem poetov, ktorých už preložili iní, hoci ide o všeobecne známe mená, ale ani poéziu ako ideologický dokument doby. Ján Zambor v knihe použil svoje preklady, vydané už v minulosti (prvé uverejnil ešte ako vysokoškolák v roku 1968) alebo pre túto antológiu preložil básne niektorých autorov z ich rukopisov. „Viaceré staršie preklady som čiastočne prepracoval. Niekedy som ich nahradil celkom novými verziami.“ Zamborovým zámerom bolo „podať obraz ruskej poézie rozličných literárnych smerovaní“, a to sa mu podarilo. „Prekladaniu ruskej poézie som venoval svoje dni, týždne, mesiace i roky. Dúfam, že básne si nájdu nielen starších, ale aj mladších čitateľov.“ Autor túto antológiu odporúča i ako čítanku ruskej poézie pre študentov.
.gabriela Rakúsová

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite