Malý štát, veľký problém Luxembursko prežíva búrlivé obdobie, na aké nie je zvyknuté. Jean-Claude Juncker, premiér Luxemburska, rezignoval a rozpustil vládu, ktorú tvorila jeho Kresťanskosociálna ľudová strana v koalícii so socialistami. Veľkovojvodovi luxemburskému, ktorý je hlavou tohto štátu, odovzdal návrh na vypísanie predčasných volieb. Luxembursko sa inak tešilo stabilite, ekonomickej i politickej. Malo najvyššie HDP na hlavu a od roku 1995 toho istého premiéra.

S poslancom Igorom Matovičom sme hovorili v utorok ráno, 4. júna, keď mal Ľubomír Galko len 19 podpisov pod návrh na odvolanie ministra Glváča. V tom čase ho nechcel podporiť ani Matovič.

Vo väčšine krajín sú dnes vyrovnané rozpočty len spomienkou z dávnej minulosti. Všetky vlády sa momentálne správajú viac či menej keynesiánsky. Čo by im na to povedal sám Keynes?

Jeruzalem ma nikdy príliš neoslovoval. A to napriek tomu, že uznávam jeho náboženský, historický aj civilizačný význam. Minule som v Jeruzaleme bola na dlhšom výlete s manželom a dcérou a názor som si poopravila. Mesto sa mi zdalo menej napäté (prvýkrát v živote som bola v Jeruzaleme v čase, keď sa prechádzka po miestnom trhu mierou rizika dala prirovnať k behu cez mínové pole) a aj menej ufúľané. Možno je to tým, že cez centrum konečne premávajú električky a autobusov ubudlo.

Tvrdí, že o hudbe by sa nemalo hovoriť, mala by sa hrať, ale sám by o nej dokázal rozprávať hodiny. Nie je Róm, ale málokto rozumie rómskej duši na Slovensku tak ako on. Tvrdí, že Rómom by pomohla hudba. „Dajte im do ruky gitaru a je koniec,” hovorí hudobník a zabávač Marián Čekovský.

Mal som zaujímavú diskusiu o Spojených štátoch európskych. Stretnutie s vysokopostaveným úradníkom Európskej komisie v Bruseli bolo pôvodne na inú tému, zmenila ju však jeho náhodná veta „Nebol som zástancom Spojených štátov európskych, ale po kríze z roku 2008 už som.“ Ako sa však ukázalo, je oveľa ľahšie všeobecne niečo vyhlásiť, než tento postoj obhájiť zoči-voči konkrétnym argumentom. Uznal to napokon aj autor výroku. Ak totiž jeho postoj začnete rozmieňať na drobné, aj keď pre mnohých znie na prvé počutie logicky a rozumne (poďme riešiť problémy spolu), dostanete jeho zástancov do problémov.

Silvo Krčméry sa zoznámil s Dominikom Tatarkom v druhej polovici osemdesiatych rokov. Keď sa u neho v podkroví Silvo prvýkrát usadil, Dominik mu povedal: „Dajte si, prosím, dolu okuliare.“ Keď si ich Silvo sňal, Dominik povedal: „Máte tvár ako apoštol!“ A odvtedy ho už Dominik medzi nami takto menoval. Silvo Krčméry bol apoštol, ktorý celý život kráčal „naboso v sandáloch.“ Bol výnimočne nadaný, vedel cudzie jazyky, vedel pekne spievať, mal skvelú pamäť, ukončil na Karlovej univerzite v Prahe medicínu.

Prvý bol svätý človek. Druhý nie, no mal talent od Boha. A tretí bol historik, ktorý chcel samostatnosť, ale nie hrubosť. Čo po nich ostáva?

„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.

Arcibiskup Róbert Bezák rok od svojho odvolania stále nerobí to, čo by mal bežne robiť a čo robiť naozaj vie, pripravovať sa a celebrovať omše, riadiť ľudí a prácu v úrade a aktívne sa zúčastňovať stretnutí a konferencií. Napriek tomu stále študuje, číta a sleduje, čo sa deje vo svete, a všade sa rozpráva s ľuďmi.