Server založila jedna z najprominentnejších ruských novinárok – Jelizaveta Osetinská. Ide o dosiaľ posledný zo zásahov Ruska voči nezávislým médiám v krajine.

​Je to už päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zavraždení boli pre pravdu a snahu o spravodlivejšie a slušnejšie Slovensko. Do ulíc vtedy vyšlo Za slušné Slovensko veľa ľudí. Ich vrahovia sedia dnes za mrežami. Objednávatelia tohto ohavného činu však stále odsúdení nie sú. Je dnes Slovensko spravodlivejšie a slušnejšie ako pred tým? Čo sa za tých 5 rokov zmenilo v rodinách Jána a Martiny? Aký život majú a ako sme sa medzitým zmenili my a celá naša krajina?

Priznám sa, piesne Mekyho Žbirku neboli ako sa hovorí, súčasťou „soundtracku mojej mladosti“. Aspoň to som si myslel. Doma som mal iné albumy a on bol pre mňa skôr starší kolega v brandži. A mal som ho vždy rád.

Podobne ako Babiš v kampani v Česku, aj u nás istí politici rečnia o mieri a zaťahovaní do vojny. Rovnako ako Babiš však nespomenú kľúčovú stranu jednaní, bez ktorej sa vojna nikdy neskončí a ktorej roky pochlebovali – Rusko.

Čo je motiváciou vzájomnej spolupráce medzi Moskvou, Teheránom a Pekingom? Za istých okolností by si mohli byť konkurentmi; a niet pochýb, že je tu dlhodobý potenciál vzájomných nezhôd. V tejto chvíli však majú niečo, čo vnímajú ako spoločnú hrozbu a majú aj – s príslušnými kvalifikáciami – spoločného nepriateľa.

Západné krajiny majú podľa ruského prezidenta „jediný cieľ“ – rozbiť bývalý Sovietsky zväz a jeho hlavnú času, Ruskú federáciu.

Niektoré strany sa na voľby pripravujú populizmom, iné spoluprácou s osobnosťami, ktoré majú odbornosť a osobnú integritu. Progresívne Slovensko angažovalo Jaroslava Spišiaka, ktorý má zásluhy na ozdravovaní slovenskej polície. Aký je to signál pre Slovensko?

V nedeľu 13. mája 1787 vyplávala z anglického prístavu Portsmouth neobvyklá flotila. Tvorilo ju jedenásť plachetníc. Jej cieľom bolo Európanmi dovtedy neobývané územie na austrálskom kontinente (dnešný Nový Južný Wales) a jej účelom bolo vytvoriť na tomto území trestaneckú kolóniu.

Slovensko pred voľbami žije nepodstatnými debatami. Prečo sa to deje? Zabudli sme diskutovať o víziách pre krajinu, o našich ambíciách a cieľoch? Čo potrebujeme, aby sme sa to znovu naučili? Pod lampou o tom hovoríme s viceguvernérom NBS Ľudovítom Ódorom.

Každý človek by mal mať svoju obľúbenú kaviareň. Asi prvýkrát som to začal vnímať počas mojich univerzitných rokov v Taliansku, ale presvedčilo ma o tom až čítanie francúzskeho filozofa Jean-Paul Sartra.