S večnou cigaretou v kútiku úst a prižmúreným pohľadom veselých očí zlomil srdce nejednej. No ostal tulákom bez domova, verný iba svojmu údelu blízkeho svedka kľúčových udalostí. Najväčšia legenda vojnovej fotografie 20. storočia Robert Capa vystavuje na Mesiaci fotografie v Bratislave.

Žijeme v situácii, ktorú označil nemecký historik Richard Koselleck ako sedlový čas (Sattelzeit). Horským sedlom prechádzame z jednej doby do druhej. Ľudia tušia, že sa ocitli na prahu veľkej zmeny, ale nedovidia do nej ani ju nevedia pomenovať. Postmoderna ako slogan posledných desaťročí nevyznačuje prichádzajúci čas, ale melanchóliu toho odchádzajúceho. Dlhý prechod sa začal v roku 1989. Nemecký filozof Jürgen Habermas si vtedy myslel, že ide o dobiehajúcu revolúciu, v ktorej si postkomunistické krajiny osvoja výdobytky povojnovej euroatlantickej civilizácie. Ukázalo sa však, že celý proces je omnoho hlbší, zradnejší a nezasahuje len nové demokracie, ale aj Európu a celý svet.

Čo pred dvadsiatimi rokmi zanedbali slovenskí aj českí politici, o to sa teraz pokúša režisér Martin Hanzlíček. Pripravuje dokument o rozpade Československa na pozadí príbehov a názorov ľudí, ktorí sa v ňom narodili.

O chvíľu bude mať šesťdesiat a už dávno nie je tým stále mladým chalanom z bratislavskej ulice, no keď sa s ním bavíte o hudbe a o jeho milovaných The Beatles, má v očiach nadšenie ako tínedžer, ktorý odohral svoj prvý koncert. Miro Žbirka.

Česko nezažilo takú hromadnú otravu desiatky rokov. Vinou pančovaného alkoholu zomrelo najmenej 26 ľudí. Polícia zatkla hlavných strojcov a tvrdý alkohol sa od štvrtka vracia na trh. Ako sa to mohlo stať?

Prečo sú niektoré pivárne pojmom a iné nie? Ako je možné, že obyčajná krčma sa stane turistickou destináciou a iná, modernejšia, ju nikdy nenapodobní?

Novohrad patrí k mojim najobľúbenejším častiam Slovenska, a moje srdce zaplesalo, keď som objavil veľkú tetu slovenskej literatúry, celoživotnú Novohradčanku Timravu. Na tom, ako Timrava v Skúsenosti opísala svoje stretnutie s Hviezdoslavovou pokryteckou vdovou, som sa šiel ušúľať od smiechu. Chcel som stráviť jeden deň putovaním po Timraviných stopách. K evanjelickým dedinkám v zapadnutom hornatom kraji Ostrôžky sa ide dlho, serpentínami. Timravino rodisko Polichno leží vo výške 600 metrov, mobilný signál tu nie je, pouličný život ovládajú rómske deti. Fara, v ktorej spisovateľka žila 42 rokov, je zavretá. Len starosta má kľúče, dozvedám sa, ale ten tu dnes nie je.

V dvojtisícových výškach je iný svet. Térynka, Zbojnička, Chata pod Rysmi aj približne dve desiatky ďalších vysokohorských chát v Tatrách majú fascinujúcu históriu aj súčasnosť. Ako sa žije v oázach ticha a slobody?