Programujem
Programujem rád, to je menšia hanba ako povedať, že lúštim sudoku. Na rozdiel od čistej vedy pri oboch činnostiach s rozumnou istotou viete, že to urobíte. Pokiaľ som nemal kindle, lúštil som aj sudoku, ale len na mobile, v čakárni u zubárky. Ale logické hry, kde treba prešpekulovať príliš veľa ťahov dopredu, nie sú pre mňa. Nehrám dobre ani karty, ani šach, som nervózny, urobím zlý ťah, hneď vidím, ej toto sa nemalo stať. Radšej sa hrám s programovaním, tam môžem aj gumovať.
Mám všetko
Kanalizáciu, vodu, elektrinu, všetko opravím, aj keď sa to nemá, ani s najvyšším možným vzdelaním z fyziky nie. Učeň môže mať faktickú vedomosť, na ktorú profesora teória neupozorní. Naopak, zažil som aj elektrikára s papierom, ktorý protipredpisové natiahnutie vedenia ospravedlnil takou fyzikálnou hlúposťou, že som skoro zamdlel. Niektoré veci si „lajznem“ sám, ale plyn nezváram, to zas nie. Isteže, mám zváračku, aj dielňu. Ujo Vlado má všetko, poďme si požičať, hovoria moji známi.
Vymýšľam
Fascinujú ma fungovátka, hoby šopy, nástroje, lepidlá, papiernictvá. Niekedy si niečo vyšpekulujem, že by také mohlo fungovať, a potom to nájdem v Hornbachu, lebo niekto iný to už vymyslel. Môj vynález storočia je zberač orechov. Kanalizačná trubka, uzavretá pružnou membránou s hviezdicovitým otvorom. Buchnem na orech, zastrčí sa dnu, membrána dopruží naspäť a orech už nevypadne. Ťuk, ťuk, ťuk, otočím trubku, vysypem orechy, ťuk, ťuk, ťuk. Tak toto som rozmýšľal, že si dám patentovať. (Na fotke vlastné fungovátko pripojiteľné k počítaču.)
Zaváram
V Hlave XXII premenili medicínu na exaktnú vedu. Kto má pod 38 – späť na jednotku, nad 38 – na ošetrovňu, presne 38 – zmerať ešte raz. Ja som premenil zaváranie na exaktnú vedu, vykašľal som sa na všetky rituály, varenie sirupu, kontrolovanie teploty. Kydnem ovocie, zasypem cukrom, napustím vodu z vodovodu, dám to prevrieť a basta fidli. Čierne ríbezle so šťavou zasypem cukrom a zamrazím, to je všetko, voláme to sajrajt. Vynikajúce na zmrzlinu alebo do šampanského.
Prežieram sa
V noci chodím do kuchyne, žena sa neomylne zobudí a povie: zavrieš tú chladničku! Keď sa zobudí včas, zavriem, keď už mám klobásku v ústach, je neskoro. Mám ústnu neurózu, neliečim ju alkoholom ani fajčením, tak čím iným sa dá? Dlho som bol ako Churchill, absolutely no sport, ale teraz každý deň 20 minút šliapem na eliptopede. Je to strašná otrava, ale manželka mi namerala hraničný cukor a povedala, buď schudneš, alebo si cukrovkár. Podľa definície som stále obézny, ale schudol som 20 kíl.
Všimol som si
Dnes máme celkom pekné študentky, nie „především vědecké pracovnice“ ako vraveli Šimek & Grossman. Všimol som si však, že nás nejako odhadujú, lebo ku niektorým kolegom chodia na skúšky vyfintenejšie, dajú si mejkap, niečo šik na seba. Ku mne dojdú tak, akoby si mysleli, že tomu je to jedno. Čo vlastne aj je.
Som herec
Chodil som ako decko do telky, bola ešte v plienkach, všetko išlo naživo. Hral som de facto v prvom televíznom seriáli. Taká sprostosť, relácia o krajoch v ČSSR, hral som syna Rudolfovi Velickému, kládol som mu zvedavé otázky, ako to tí družstevníci na tých lánoch, a tak. Trištvrte hodiny sami dvaja naživo, striedaní filmovými šotmi, po nejakých piatich dieloch to stopli. Keby som sa nedal na fyziku, tak hrám. Aj učiteľ je herec, potrebuje publikum.
Programujem rád, to je menšia hanba ako povedať, že lúštim sudoku. Na rozdiel od čistej vedy pri oboch činnostiach s rozumnou istotou viete, že to urobíte. Pokiaľ som nemal kindle, lúštil som aj sudoku, ale len na mobile, v čakárni u zubárky. Ale logické hry, kde treba prešpekulovať príliš veľa ťahov dopredu, nie sú pre mňa. Nehrám dobre ani karty, ani šach, som nervózny, urobím zlý ťah, hneď vidím, ej toto sa nemalo stať. Radšej sa hrám s programovaním, tam môžem aj gumovať.
Mám všetko
Kanalizáciu, vodu, elektrinu, všetko opravím, aj keď sa to nemá, ani s najvyšším možným vzdelaním z fyziky nie. Učeň môže mať faktickú vedomosť, na ktorú profesora teória neupozorní. Naopak, zažil som aj elektrikára s papierom, ktorý protipredpisové natiahnutie vedenia ospravedlnil takou fyzikálnou hlúposťou, že som skoro zamdlel. Niektoré veci si „lajznem“ sám, ale plyn nezváram, to zas nie. Isteže, mám zváračku, aj dielňu. Ujo Vlado má všetko, poďme si požičať, hovoria moji známi.
Vymýšľam
Fascinujú ma fungovátka, hoby šopy, nástroje, lepidlá, papiernictvá. Niekedy si niečo vyšpekulujem, že by také mohlo fungovať, a potom to nájdem v Hornbachu, lebo niekto iný to už vymyslel. Môj vynález storočia je zberač orechov. Kanalizačná trubka, uzavretá pružnou membránou s hviezdicovitým otvorom. Buchnem na orech, zastrčí sa dnu, membrána dopruží naspäť a orech už nevypadne. Ťuk, ťuk, ťuk, otočím trubku, vysypem orechy, ťuk, ťuk, ťuk. Tak toto som rozmýšľal, že si dám patentovať. (Na fotke vlastné fungovátko pripojiteľné k počítaču.)
Zaváram
V Hlave XXII premenili medicínu na exaktnú vedu. Kto má pod 38 – späť na jednotku, nad 38 – na ošetrovňu, presne 38 – zmerať ešte raz. Ja som premenil zaváranie na exaktnú vedu, vykašľal som sa na všetky rituály, varenie sirupu, kontrolovanie teploty. Kydnem ovocie, zasypem cukrom, napustím vodu z vodovodu, dám to prevrieť a basta fidli. Čierne ríbezle so šťavou zasypem cukrom a zamrazím, to je všetko, voláme to sajrajt. Vynikajúce na zmrzlinu alebo do šampanského.
Prežieram sa
V noci chodím do kuchyne, žena sa neomylne zobudí a povie: zavrieš tú chladničku! Keď sa zobudí včas, zavriem, keď už mám klobásku v ústach, je neskoro. Mám ústnu neurózu, neliečim ju alkoholom ani fajčením, tak čím iným sa dá? Dlho som bol ako Churchill, absolutely no sport, ale teraz každý deň 20 minút šliapem na eliptopede. Je to strašná otrava, ale manželka mi namerala hraničný cukor a povedala, buď schudneš, alebo si cukrovkár. Podľa definície som stále obézny, ale schudol som 20 kíl.
Všimol som si
Dnes máme celkom pekné študentky, nie „především vědecké pracovnice“ ako vraveli Šimek & Grossman. Všimol som si však, že nás nejako odhadujú, lebo ku niektorým kolegom chodia na skúšky vyfintenejšie, dajú si mejkap, niečo šik na seba. Ku mne dojdú tak, akoby si mysleli, že tomu je to jedno. Čo vlastne aj je.
Som herec
Chodil som ako decko do telky, bola ešte v plienkach, všetko išlo naživo. Hral som de facto v prvom televíznom seriáli. Taká sprostosť, relácia o krajoch v ČSSR, hral som syna Rudolfovi Velickému, kládol som mu zvedavé otázky, ako to tí družstevníci na tých lánoch, a tak. Trištvrte hodiny sami dvaja naživo, striedaní filmovými šotmi, po nejakých piatich dieloch to stopli. Keby som sa nedal na fyziku, tak hrám. Aj učiteľ je herec, potrebuje publikum.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.