Skoro každý pozná podnikateľské rodiny, ako sú Hiltonovci, Murdochovci či zakladatelia automobiliek Peugeot a Ferrari. No aj u nás na Slovensku sme mali úspešných a ctihodných podnikateľov. Ich mená sú okrem ich potomkov a historikov verejnosti v podstate neznáme.

Hovorí, že celoživotne si pripadá ako niekto medzi. Vďaka presahom v tvorbe ho medzi seba celkom neprijali fotografi ani výtvarníci. Jeho však netrápi médium ani zaradenie, ale plynutie času.

Predchádzajúce ministerstvo životného prostredia pár dní pred zánikom odporučilo projekt výstavby novej lanovky a zjazdovky v Belianskych Tatrách. Stalo sa to napriek nedostatočnému posúdeniu vplyvu stavby na životné prostredie v národnej prírodnej rezervácii.

Keď sa povie „filmový festival”, predstavíme si filmy a červený koberec. Na Ischia Global Film & Music Fest bolo jedno aj druhé, no hlavne tam bolo Taliansko – neformálna elegancia a pátos spojený s príjemným chaosom.

Slovensko je čudná krajina. Ak ide o film a kinematografiu, veľmocou určite nie sme. Možno je to tým, že sa porovnávame s filmársky úspešnou Českou republikou. A možno je priliehavejšie povedať, že sme krajina nenatočeného filmu.

Rozhovor so šéfredaktorom denníka Új Szó Norbertom Molnárom.

S výtvarníkmi Svätoplukom Mikytom a Jaroslavom Vargom som sa prvý raz stretla v New Yorku.

Presne pred rokom obvinila polícia františkánskych mníchov, že zneužívali deti. Krátko na to niektorí novinári odhalili, že celé obvinenie stojí na vode. Po mesiacoch to priznala aj Kaliňákova polícia. Ako sa dnes žije františkánom s týmto bremenom?

Tak ešte raz Sarajevo. Šero v bare hotela Holiday Inn. Musím to chvíľu počítať, december 1992, vojna v Bosne. Sarajevo obliehané jednotkami bosnianskych Srbov. V Holiday Inn nebývam preto, že by som chcel, ale preto, lebo musím, inde v meste sa bývať nedá.