Už je to tu zas. Prichádza sezóna špargle a čaká nás ľúty boj, zžieravá dvojmesačná polemika o omáčke, s ktorou sa podáva. Pretože pri tej nejde o fazuľky. Ide o jednu zo základných omáčok francúzskej kuchyne – o tú holandskú.

Zásadný rozdiel medzi rakúskym pôrodníkom a naším je počet pacientov. Pocítila som to na vlastnej koži pri pôrode v rakúskom Hainburgu. Pán doktor Lokša, lekár pôvodne slovenský, okolo mňa krúžil ako družica, vždy sa zjavil na izbe či v ordinácii, pozeral sestričke do záznamov, všetko kontroloval a keď tam nebol, každú chvíľu telefonoval. Nebola som protekčný pacient. Nebola som dokonca ani jeho „zazmluvnená“ rodička. Len sme sa rozhodli rodiť v najbližšej nemocnici v Rakúsku a on mal na svoju pacientku čas. Cítila som sa ako vo vatičke.

Milí priatelia, už dávno som nepísal o ženách. Nechcem si nejako prihrievať pisateľskú polievočku, ale bola by škoda nespomínať tieto výnimočné bytosti. Keď ich Boh stvoril, mal z toho určite radosť. A keby ich nebol stvoril, mal by výčitky svedomia. A keby tie výčitky nemal, tak by mu ich určite robili ženy, ktoré nestvoril. Tak pre pokoj v dome bol Adam chvíľu v kóme. No a keď sa prebral, chýbal mu kus rebra. Ďalej príbeh poznáme.

Vždy, keď vidím v kalendári 14. marec, zaplaví ma pocit nechutenstva. Mierna paralýza. Tie dátumy sú v mojej pamäti zviazané v rovnakej šedivej kôpke, banálne a smutné ako staré regionálne noviny. Skupinky náckov v nich strašia za bieleho dňa v centre mesta či pochodujú vyprázdnenými ulicami v sprievode policajtov a svojich spolubojovníčok s účesmi à la helma. Alebo nás v duchu vidím na pódiu s kapelou, kým pár metrov od nás demonštrujú svoju nenávisť frustrovaní vyznávači nostalgie na cudzí úkor. Tento rok sme pred štrnástym marcom ušli.

Historická mapa Hviezdoslavovho námestia sa v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí spája so vznikom a zánikom štátov, so zápasom proti potláčaniu náboženských a občianskych slobôd, no to námestie bolo aj svedectvom násilia, nevraživosti a nenávisti, rasovej, národnej, triednej. Námestia, ktorých osudy sú spojené s dejinami obce a mesta, krajiny a štátu, majú takú podobu, akú majú spoločenstvá, ktoré sa na nich zhromažďujú, manifestujú, demonštrujú, protestujú.

Akčný príbeh pomsty, veľa napätia, snehu a krvi. Aj naháňačky na autách tam sú. A plachý človek, ktorý sa zmení na pomstiteľa. To všetko uvidíte vo filme Boj snežného pluhu s mafiou.

Po Nickovi Caveovi a Kaiser Chiefs ulovil slovenský festival Pohoda ďalšie veľké meno. Je ním americká skupina Smashing Pumpkins, ktorá poteší srdcia tých, ktorí vyrastali na alternatívnej gitarovej hudbe 90. rokov.

Vždy, keď idem okolo, sa tam rád zastavím. A obdivujem, čo urobila podnikateľka Dagmar Machová s hradom a kaštieľom v Liptovskom Hrádku.

Interrupcie sú citlivá téma. Nečudo, ide pri nej o veľa. O život, o psychiku, o intimitu, o pocity viny či neviny. Je ťažké o tejto téme hovoriť, pretože aj pri tých najcitlivejšie volených argumentoch – či za alebo proti – sa vždy niekto cíti nemilo zasiahnutý.

Facebook je miesto, kde to žije. Riešia sa tam otázky budúcnosti ľudstva, koľko generácií ešte musí vymrieť, aby ľudia zmúdreli a prestali voliť Fica a tiež tam koluje neanonymný prieskum volebných preferencií.