Emigrantské komunity žijúce v zahraničí sú notoricky známe svojím vyznávaním klišé. Istanbul s povrchnými britskými alkoholikmi, bohémskymi eurokratmi alebo mysterióznymi orientálnymi podnikateľmi nie je žiadnou výnimkou. Najnovším prírastkom v našom vriacom sa kotle je vlna prichádzajúcich Rusov.

Nikdy nechodím v noci, možno o pár rokov, ako zaslúžilý prostatik, budem musieť v noci vstať a ísť. Len raz som sa zobudil, vstal a šiel, a kým som bol preč, spadla zo steny polica preplnená knihami na posteľ, z ktorej som vstal a šiel.

Denníky mohli byť vďačné, že parlament hlasoval o dôvere pre vládu a euroval okolo pol jedenástej večer. Znamenalo to, že síce s odrenými ušami, ale predsa len stíhali dostať prelomovú správu o páde vlády do novín. Keby sa hlasovalo okolo jednej, druhej v noci, čitatelia by dostali do rúk zastarané správy.

Detstvo. Neraz aj napriek tomu, že sa počas neho môže prihodiť všeličo zlé a kruté, ostáva vryté v našich dušiach a pamätiach akýmsi zvláštnym spôsobom.

Jedno z mnohých znamení nášho kultúrneho úpadku sa týka verbálnych urážok. Žijeme v dobe, keď ide výlučne o bezduché alebo sexuálne narážky.

Kredit. To slovo často počuť v dnešnom Maďarsku. Vo mne vyvoláva vlastne kladné pocity, veď kto má kredit, tomu možno dôverovať. V historickej pamäti Maďarov sa zasa zachovalo, že to bol názov epochálne významného diela Istvána Széchenyiho. V Kredite (Hitel) roku 1830 gróf sformuloval svoj program občianskej premeny uhorskej spoločnosti. A s odkazom na veľkého predka to bol názov aj nášho časopisu.

Ahoj Emil, pamätáš sa na Čongrádyho? Učil nás na strednej, v tých nižších triedach, dokonca chvíľu bol aj náš triedny. Učil fyziku, ale veľa sme toho neprebrali, lebo sme chodili jednak do školskej záhrady strážiť čerešne a potom do Gumonky, kde nám dívali bakelitové rúry a my sme z nich v polytechnickej dielni našej školy vyrábali koše na smeti a kvetináče.

Planétu vedomostí nám predávali ako arabského plnokrvníka, favorita všetkých dostihov. Podľa našich zistení ide o starého, chorého a mimoriadne hlúpeho koňa, ktorému treba čo najskôr uštedriť ranu z milosti. Vyvoláva to všelijaké pocity, ale v prvom rade je to smutné.

Čo majú spoločné Bill Clinton, Warren Buffet a Laura Bushová? Okrem peňazí, vplyvu a slávy to, že všetci traja minulý týždeň vystúpili na podujatí Education Nation v New Yorku. Na Rockefeller Plaza, kde v zime býva aj z filmov známe klzisko, sa spolu s desiatkami iných filantropov a verejných osobností, s mnohými guvernérmi a starostami, so známymi televíznymi moderátormi a so stovkami učiteľov za podpory televízie NBC venovali jedinej téme: ako zlepšiť americké školstvo.

Poslanec Igor Matovič rád provokuje, napríklad premiérku a poslancov svojím tričkom, ale nerobí to vraj naschvál, len sa mu ten odkaz na tričku páči. Vie, že v politike bude dlho a že ho znovu zvolia. Bojí sa len toho, že ho to vzďaľuje od rodiny.