Aj české prezidentské voľby ukazujú, že v úsilí o lepšiu spoločnosť nepotrebujeme viac, ale menej demokracie. Áno, menej demokracie. Veď na čo iné sa mohla zvrhnúť toľko oslavovaná priama voľba inak kompetenčne celkom slabého prezidenta než na čisté ventilovanie pudov?

Asi máločo potešilo učiteľov krátko pred Vianocami viac ako dobrá správa od ministra Čaploviča, že peniaze vo výške viac ako 10 miliónov eur v rezorte ešte predsa len sú. Zlá správa je, že peniaze nie sú pre učiteľov, ale pre firmy, predávajúce mimoriadne predražený a nekvalitný produkt.

Milí priatelia, prezývky sú perfektná vec. Tvoriť ich je zábava. Menej zábavné je, ak vám nejaká prischne. Raz mi na základnej škole niekto povedal Tučko Bombička a odvtedy si prezývky radšej vymýšľam sám. Veď aj tu som Pišta Vandal. Kedysi som knižky publikoval pod vlastným menom Štefan Chrappa a potom sa ma jeden čitateľ spýtal, prečo som si dal taký zvláštny pseudonym – „Chrappa“. Doma mi všetci hovoria Štefko (tvrdá výslovnosť je zákon malokarpatského západu).

Stephen Hawking v televíznom seriáli, Muhammad Ali v erotickej dráme a John McEnroe v romantickej komédii? Žiadny problém. Teória veľkého tresku, Body & Soul a Wimbledon, na cameo narazíme úplne všade. Stačí dávať pozor.

Na veľké koncerty nechodím často. Jednak preto, že sú drahé a jednak preto, že sú veľké. Stáť za sto eur niekde v tlačenici a vidieť speváka iba na veľkoplošných obrazovkách nie je moja káva. Ale po rokoch som to opäť raz skúsila. Išlo omôjho obľúbenca. Najlacnejšie lístky na státie, vláčik do Viedne, predražené pivo a boli sme tam. Robbie Williams bol úžasný. Scéna bola vynikajúca, zvuk obstojný, tanečníci draví, atmosféra výborná. Hral svoj posledný swingový album a k hudbe mal všetko pedantne zladené.

Zlo je rafinované. Ale rafinovanosť nemá s múdrosťou nič dočinenia. Nevidí ďalej. Je to len podlá účelová záležitosť s plochou dráhou letu. Spomeňme si dnes na Kaliňákovu tlačovku o Hedvige M. Po všetkej tej rafinovanosti z nej vanie už len tuposť. Obmedzenosť niekoho, kto sa prerátal. Taký človek si povie „kde sa rúbe les, lietajú triesky“, možno si aj zaklame, že to „robí pre lepší obraz Slovenska v zahraničí“ alebo podobné idiotstvo, no neráta s tým, že zhodou náhod narazil na bytosť, čo sa nezlomí pred mocou. Taký kaliňákoid neráta s tým, že sú ľudia, pre ktorých je pravda a ľudská dôstojnosť viac než preňho.

Za bránami bratislavskej Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity pracujú tri študentské tímy, ktoré skonštruovali vlastné malé formuly. Zaradili sa tak do svetového projektu, ktorý hľadá nové riešenia pre automobilový vývoj.

Existuje v Česku niekto porovnateľný s Radoslavom Procházkom? Iste. Má podobný vek (44 rokov) aj hodnotové ukotvenie, rovnaký titul (docent ústavného práva) a má aj silné pochopenie pre to, čo trápi murára z Ostravska alebo učiteľku zo Zlínska. Lenže Vojtěch Šimíček nie je politik. Kedysi ním bol – v 90. rokoch bol krátko členom kresťanskej demokracie –, ale dnes je sudcom. Tento rok by dokonca mal, ak ho schváli český Senát, nastúpiť na Ústavný súd.

Ústav pamäti národa sa rozhodol skúmať rómsky holokaust počas druhej svetovej vojny. Je to chvályhodný počin. Pamätníkov hrozivých udalostí nie je veľa a bude ich čoraz menej. Neveľmi preskúmaná je aj tragédia masovej popravy pri zaisťovacom tábore v Dubnici, ktorá sa udiala 23. februára 1945.

Najdôveryhodnejším českým politikom je podľa posledného prieskumu miliardár a minister financií Andrej Babiš. Kto hľadá vysvetlenie, mal by čítať MF Dnes. Najväčší seriózny denník, patriaci od vlaňajška Babišovi, sa premenil na palebnú zbraň.