Hovorí sa tomu chytať psa za chvost. V politickom jazyku to znamená neriešiť problémy aktívne, ale reagovať na ne, až keď vypuknú, a potom hasiť požiar. Myslím, že to je najväčší problém vládnej koalície.

Tri roky dozadu JOJ na 1. apríla oživila televízne hlásateľky. Ako vtip sa páčili. O pár mesiacov stanica spúšťala svoj druhý kanál, ladený do retra. A hlásateľky boli späť a s nimi aj distingvovaný prejav a precítene čistá slovenčina pri vyslovovaní fráz typu “pozrime sa spolu, čo majú nové naši protagonisti”.

Na Slovensku už nie je veľa zaujímavých postsocialistických fabrík bez jasných vlastníkov, na ktorých by sa dala rozvinúť nejaká zaujímavá hra. Asi jednou z posledných sú Novácke chemické závody (NCHZ), ktoré nemali veľké šťastie na jasných strategických vlastníkov. Okolo najväčšej slovenskej chemičky sa zatiaľ krútili len veľkí slovenskí hráči. Mali ambíciu dať firmu do poriadku a nájsť niekoho, kto by za ňu dobre zaplatil.

Ryby žijúce v antarktických moriach poznajú v zásade len jedno ročné obdobie – zimu. Všade je permanentný mráz a teplota vody nezriedka dosahuje -2°C. Vďaka vysokému obsahu solí však more ani vtedy nezamŕza. Ryby však slané nie sú a navyše ich krv za bežných okolností mrzne už pri nule. Ako je teda možné, že sa z nich nestane kus mŕtveho ľadu?

Ryby žijúce v antarktických moriach poznajú v zásade len jedno ročné obdobie – zimu. Všade je permanentný mráz a teplota vody nezriedka dosahuje -2°C. Vďaka vysokému obsahu solí však more ani vtedy nezamŕza. Ryby však slané nie sú a navyše ich krv za bežných okolností mrzne už pri nule. Ako je teda možné, že sa z nich nestane kus mŕtveho ľadu?

Umožniť Trnkovi, aby sa na ďalších sedem rokov uchádzal o šéfa prokuratúry, je vlastizrada. Navyše, Dzurinda sa týmto činom dobrovoľne prihlásil do roly rozbíjača Radičovej vlády. Čo s ním?

Možnosť slobodne vyjadriť vlastný názor je na Západe samozrejmá. Je to zabúdaný klenot tejto civilizácie. Ale občas je sloboda až taká samozrejmá, že sa z nej rodí nesloboda.

Bezdomovci a iní sociálne slabí jedinci sú ľudia, ktorých sme sa za roky života naučili ignorovať. Pre nás neexistujú. Obchádzame ich, pozeráme sa cez nich, akoby boli nejaký vzduch.

Spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák tvrdí, že zo všetkého najviac sa potrebuje svojej práce vzdávať. Nesmie sa na ňu pútať, k tomu, čo sa mu podarilo ani čo sa nedarí. Preto medituje, modlí sa a odchádza do samoty.

Priateľstvo je cenná vec. Jedna z najcennejších. Priatelia nám pomáhajú zvládať radosti tohto sveta. Pokračovať by sa dalo všelijakými peknými metaforami, i metaforami ako z textov slovenskej pop music. V poslednom čase ma zaujala nová kategória priateľov. Hodí sa na ňu viac názvov. Imaginárni priatelia. Dôkazoví priatelia. Priatelia ako argument. Fascinuje ma ich neuchopiteľnosť, pritom sú vždy k dispozícii, vie ich byť, koľko treba a akých treba. Priatelia podľa potreby. Priatelia na ohurovanie. Priatelia potrebnej rasy, sexuálnej orientácie, národnosti.