Šifry a šifrovačky

.anino Belan .časopis .veda 17.05.2014

Lúštenie tajných odkazov a šifier fascinuje ľudí už oddávna. Riešitelia šifier sú našimi obľúbenými filmovými, literárnymi či inými hrdinami. A nie veľmi záleží na tom, či ide o hrdinov fiktívnych, alebo skutočných.

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub 18.05.2014

Tuším, že s teóriou cyklov som sa stretol u istého J. W. Forrestera koncom 70. rokov minulého storočia. Vtedy som tiež prvý raz čítal o existencii kondratievovských cyklov. Nikolaj Kondratiev (nar. 1892) objavil svoje „dlhé“ (päťdesiat-šesťdesiatročné) cykly skúmaním hospodárskych kríz v rozvinutých kapitalistických ekonomikách. Za jeho buržoázne vedátorstvo ho zavreli do gulagu, kde ho popravili roku 1938.

Samozvaný cár

.jaroslav Daniška .eva Čobejová .časopis .téma 26.04.2014

Vďaka kríze na Ukrajine sme sa dozvedeli oveľa viac o vnútornom nastavení Ruska. Dnes už je ťažké tvrdiť, že Russkij Mir patrí do Európy aj v širšom zmysle slova. Naopak, Moskva sa Európe vedome vzďaľuje. A vidí v tom osobité poslanie a svoju budúcnosť.

Český týždeň Tomáša Nemečka

.tomáš Němeček .časopis .týždeň vo svete 26.04.2014

Česká verejná debata si zvykla pri kadečom merať náklady a výnosy, zvlášť v peniazoch – čo môže veľké témy uzemniť, ale aj sprízemniť. Na otázku, čo prinieslo desať rokov v EÚ, preto prvá odpoveď znie: 333,4 miliardy korún (12 miliárd eur). V každom roku bola krajina čistým príjemcom dotácií, najviac vlani, keď dostala 84 miliárd (2,2 % HDP). Aj keby však dotácií nebolo, ekonomický skok bije do očí: v roku 2002 ekonomika rástla o 1,9 %, v roku 2005 na pár rokov nasadila šesťpercentné tempo. No myslím, že na to sa .týždeň nepýta.

Desaťročie s Bruselom

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň doma 26.04.2014

Slovensko si v tomto týždni pripomenie desiate výročie vstupu do Európskej únie. Polovicu tohto času platíme eurom. Integrácia otvorila Slovákom nové príležitosti, zároveň však do našej politiky vniesla zlomovú líniu, ktorá ju bude nadlho poznačovať.

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 26.04.2014

Je po Veľkej noci, po pôste, po slávnosti vzkriesenia. Mne sa však žiada vrátiť sa ešte raz k uplynulým dňom. Naše mestá a obce sa rozšírili o nové ulice, sídliská a pekné stavby. Tam už nie je príliš miesta pre kríž, božiu muku či pre kaplnku, ktoré symbolizujú tragiku nášho života. Napriek tomu aj v súčasnej dobe, tak ako po celé stáročia, my veriaci ľudia čerpáme silu a múdrosť z Ježišovho paschálneho príbehu. Mocní, bohatí, veľkňazi a zákonníci si v ňom podávajú nepohodlného, chudobného človeka a s pohŕdaním sa pýtajú: „Čo je to pravda?“ Chudobný človek je vždy len na posmech. Bezmocný, bez práva, bez práce, bez ceny, bez ochrany, bez peňazí, bez domova.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 12.04.2014

V týchto časoch sa niečo končí. Zrejme doznieva hodnotový systém prvej československej republiky. Z rozprávania našich starých rodičov si pamätáme spoločenský život, priateľstvá, lásky i sklamania tej doby. Naši rodičia zasa spomínali svojich stredoškolských i univerzitných profesorov. Pamätali si ich mená a väčšinou o nich hovorili s úctou a obdivom. Iste, v časoch komunizmu v tom bolo aj mnoho zidealizovaného, ale z toho rozprávania zaznieval hodnotový systém 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. Naši stredoškolskí profesori, ktorí študovali v tej dobe, sa aj v čase komunizmu výrazne líšili od iných. Všetko zaujímavé, čo na humánnom poli v čase socializmu na Slovensku vzniklo, malo nakoniec korene v atmosfére prvej republiky. Naša generácia o tom počúvala, niečo sama zažila, ale tým sa táto skúsenosť končí.

Uvedomiť si seba

.elena Akácsová .časopis .lifestyle 01.03.2014

Pomaly zabúdame na to, že telo treba pestovať rovnako starostlivo ako myseľ. Nejde o tehličky na bruchu a pekný zadok, ale o prirodzený a zdravý pohyb, ktorý rešpektuje danosti nášho tela a prepája pohyb s vnímaním. Pomôcť nám môže Feldenkraisova metóda.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 01.03.2014

Milí priatelia, niekedy nájdeme slnko tam, kde čakáme len temnotu. Pri poslednom brazílskom turné s našou kapelou ČAD sme hrali aj v meste Itanhaem. Leží na pobreží Atlantiku. Boli sme tam na konci zimy, pláže boli pusté, vlny oceánu rozbúrené, nebo nad ním temné, plné mračien, ktoré sa v okamihu rozostúpili a všetko zaliali milosrdné lúče slnka. Hneď sa zatiahlo, na oblohe sa zjavili mrchožrúti urubu – čierne supy a obsadili priestor.

Vybuchla nám sopka

.marína Dobošová .časopis .týždeň vo svete 23.02.2014

Pred pár dňami sa mi začali sypať správy. Vraj či sme v poriadku, lebo pri nás vybuchla sopka. Nuž, na Jáve, ktorá sa rozkladá medzi sopkami, je nejaké to zemetrasenie a erupcia na bežnom poriadku. Výbuch sopky Mt. Kelud je však jednou z najdramatickejších udalostí za posledné roky. Popol odfúklo do vzdialenosti 600 kilometrov, evakuovali stotisíc ľudí. Odstavili sedem letísk na Jáve, Austrália dokonca zrušila aj lety na Bali či na Vianočný ostrov.