V Novom roku do útoku, rozhodla sa hneď po Vianociach Ficova vláda. Na mušku si tentoraz vzala naše, vraj ochabnuté, vlastenectvo. Ministri si hneď aj sľúbili, že všetkých nás, ale osobitne mladú generáciu „povedú k hlbšiemu vzťahu k štátu“.

Každý z nás aspoň raz zažil čaro detskej skúsenosti, keď ceruzkou prechádzal po povrchu papiera, pod ktorým sa skrývala kovová minca. Pod našou šrafujúcou rukou sa odrazu zázračne začal odkrývať utajený motív.

Čo je to všenárodné sanctissimum, o ktoré sme sa tak zúfale opierali a opierame? Naša minulosť. Opierať, to je, pravda, cudné slovo pre naše správanie k nej. Neopierali sme sa – používajme tento eufemizmus! – v tejto minulosti o nič konkrétneho, lebo nič konkrétneho v nej niet.

Posledné vystúpenia našich mladíkov do dvadsať rokov nemôžu nechať ľahostajným nikoho, kto sa zaujíma o náš hokej. Dovoľujem si preto verejne navrhnúť nový spôsob prípravy týchto hráčov.

Česká debata o eure sa od tej našej veľmi líši. Dôkazom sú aj názory člena Bankovej rady Českej národnej banky Mojmíra Hampla.

Tak ako sú v knihe spojené stránky, jedna odkazuje na druhú a jedna by bez druhej nemala zmysel, tak je aj čítanie spojené s písaním, písmená s naším zrakom, ktorý im dáva život a spredmetňuje ich v našom vedomí.

„Dievčatko má príbeh, a keď má niekto šťastie a môže žiť v príbehu, žiť v imaginárnom svete, trápenia tohto sveta zmiznú.“ Krásna veta z krásnej knihy. Newyorský majster spisovateľ ju vydal začiatkom minulého roka a ešte pred jeho koncom ju čítame vo výbornom slovenskom preklade nášho kolegu, redaktora .týždňa Vladislava Gálisa.

V čase našej uzávierky nebolo jasné, či sa zástupcovia štátov na konferencii o klíme na Bali dohodli na pláne znižovania emisií CO2. Nevieme teda, či sa presadili „ochrancovia klímy“, alebo „blokátori“, ako o priebehu konferencie falošným tónom informovali svetové médiá.

Odtiaľto, zdola, to vyzerá tak, že rok 2007 patril mužovi bez úsmevu. Ty vieš, prečo sa nesmeje, my nie. A nie je to naša vec. Ale trochu sa už obávame, že to s tou jeho studenou tvárou, prísnym zostrihom a horúcou láskou k neslobode preháňa.

Na chodníku sa zjavil prvý ľad a do našich tvárí sa zaprel prvý vietor. Ideme na sever. A stúpame do výšok. Nie je to jednoduché. Od 3000 metrov sa jeden krok dá násobiť troma.